Starosta Ružinova: Stavebný zákon nás nemôže pripraviť o rozhodovanie kde čo postaviť

V rozhovore sa dozviete:

• Kto zdržuje stavebné konanie?
• Prečo väčšina obcí nemá územný plán?
• Ako zjednodušiť jeho tvorbu?
• Prečo sú posilnení projektanti pre obce riziko?
• Prečo je nereálne pripraviť veľkú reformu stavebného zákona rýchlo

Samosprávy hlasno kritizujú návrh stavebného zákona z dielne vicepremiéra Štefana Holého. Prekáža im najmä možnosť straty rozhodovania o budúcnosti vlastného územia. Na druhej strane zjednodušenie územného konania či digitalizáciou procesu vítajú. Starosta Ružinova Martin Chren, mestskej časti Bratislavy, kde sa stavia vo veľkom, z vlastnej skúsenosti hovorí, že predstavy štátnych úradníkov o ideálnom fungovaní stavebných úradov pod štátom sú skreslené. Veľkú reformu stavebného zákona by rozdelil na etapy.

Keď sa návrh stavebného zákona dostal na verejnosť, prudko ste ho kritizovali. Čo vám na ňom najviac prekáža?

Ten návrh zákon má pekné ciele, ale to, čo sme dostali pred dvoma mesiacmi, je absolútne neprijateľné a v podmienkach Slovenska nevykonateľné. Návrh oberá občanov aj obce o právo vyjadrovať sa k ďalšej výstavbe a aj im uberá kompetencie o rozvoji územia obce.

Ďalší problém vidím v časovom horizonte. Š. Holý hovorí, že do leta už by chcel mať zákon kompletne napísaný, ale pokiaľ viem, jeho úradníci pripravujú ešte len legislatívny zámer. Stavebný zákon je taká citlivá vec, že aj jedno slovíčko môže spôsobiť obrovské problémy. Preto si myslím, že za tri mesiace sa to nedá dokončiť.

Oficiálne sa na tom zákone robí už od jari minulého roka...

Iste, ale aj v Nemecku by na takom dôležitom zákone robili možno päť rokov a ďalších 10 rokov by sa zavádzal do praxe.

Stavebné konanie sa má nahradiť konaním o stavebnom zámere. To je pre vás v poriadku?

S tým návrhom nemám problém. Stavebné konanie je čisto technická vec a obec to nepotrebuje robiť. Dnes sa tým zaoberá tridsať ľudí na našom stavebnom úrade, čo je zbytočne veľa byrokracie. Ale zákon nemôže pripraviť obec o kompetenciu regulovať, kde čo môže stáť.

Š. Holý tvrdí, že o túto právomoc obce neprídu. Návrh stavebného zákona počíta aj s vytvorením kvalitnejších územný plánov obcí, ktoré budú musieť developeri dodržiavať.

V realite to nemusí byť tak. Keď robím územný plán zóny, tak mi to dnes trvá aj desať rokov. A nie je to preto, žeby sme my nekonali. Územný plán sa dostane niekoľkokrát na posúdenie okresnému úradu a tam to stojí aj dva roky.

Takže zdržania sú na strane štátu a nie obcí?

Skoro všetky prieťahy sú na strane štátu. Ďalšie zdržania sú kvôli tomu, že územné plány robia špecialisti na urbanizmus či architektúru, ktorých na Slovensku nie je veľa. Trh s týmito službami je obmedzený v rukách pár firiem, prevažne vekovo starších architektov urbanistov. Aj preto skoro odemdesiat percent obcí ani nemá územný plán.

Prečo?

Nemajú na to peniaze ani ľudí. My v Ružinove peniaze na špecialistov máme. Máme aj ľudí na obstarávanie územných plánov, ktorí by zmenu územného plánu vedeli pripraviť, ale nemáme spracovateľov týchto plánov. Zákon hovorí, že spracovateľ a obstarávateľ musia byť dva rôzne subjekty. Preto to robia externí spracovatelia.

Aké ďalšie riziká v navrhovanej zmene tvorby územných plánov vidíte?

Veľké riziko je, že keď sa už územný plán prerokuje a odborníci sa k nemu vyjadria, poslanci obecného zastupiteľstva nemajú právo ho len tak neschváliť. To je podľa mňa protiústavné. V prípade, že územný plán poslanci neschvália, tak návrh stavebného zákona počíta s tým, že ho môže štátny stavebný úrad schváliť aj napriek odmietnutiu obce. Dokonca je tam návrh, že ak obecný poslanec zahlasuje proti zmene územného plánu, tak musí zdôvodniť, prečo zaň nezahlasoval. To je ďalší nezmysel.