Spod pazúrov ruského medveďa pod pazúre čínskeho draka. Brusel mení jednu závislosť za druhú

V októbri, keď prudko vzrástli ceny energií v Európskej únii, ruský prezident Vladimír Putin sľuboval, že situáciu vyrieši. Rusko malo od začiatku novembra dodávať do Európy veľké množstvo plynu. Po opakovaných sľuboch bolo už na konci novembra jasné, že V. Putin problémy s európskym plynom nevyrieši. Vyriešila ho až tak vysoká cena – tak, že dopyt skolaboval a ponuku doplnili tankery s LNG z USA.

Táto nepríjemná epizóda, ktorú si spôsobila Európska únia sama nepremysleným vrhnutím sa do zelenej transformácie, ukázala závislosť kontinentu na ruských energiách. Až tri štvrtiny energetických zdrojov EÚ je založených na fosílnych palivách. 87 percent ropy a 74 percent zemného plynu sa musí importovať zo zahraničia. Hlavne zemného plynu, ktorého takmer polovicu dováža z Ruska.

Snaha znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov fosílnych palív je prirodzená. Nie je to iba posadnutosť zelenou transformáciou, ale aj pragmatická snaha o diverzifikáciu svojich energetických zdrojov. Cieľom je minimalizovať spotrebu ruských fosílnych palív.

Bez kritických surovín

Snaha EÚ má však jeden zásadný problém. Prechod k obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje obrovské množstvo kritických materiálov. Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je možné iba cez plošné zavedenie zelených technológií. Sú k tomu potrebné napríklad lítium-iónové batérie, palivové články, veterné turbíny alebo fotovoltika, píše Geopolitical Futures.