Špinavý biznis zelených áut. Produkcia elektrovozidiel potrebuje viac čistej elektriny

Osobné vozidlá sú v súčasnosti zodpovedné za 15 percent emisií globálnych skleníkových plynov. Hlavným spôsobom, ako ich znížiť, je prechod z áut so spaľovacím motorom na elektrovozidlá (BEV). Napríklad, Európska únia plánuje, že od roku 2035 budú všetky nové vozidlá bezemisné. Ide však o nerealistický cieľ.

Počas životného cyklu elektrovozidiel sa do atmosféry emituje veľké množstvo CO2. Podľa nedávneho reportu výrobcov elektrovozidiel švédskeho Polestar a amerického Rivianu išlo v roku 2021 v priemere o 39 ton CO2 na jedno BEV. Je to o 29 percent menej ako v prípade vozidla so spaľovacím motorom (ICEV) a o 17 percent menej ako v prípade vozidla s hybridným motorom (HEV).

Dôvody vysokých emisií sú tri. Prvým je proces výroby batérie, ktorý je energeticky náročný. Druhým je rovnako náročný proces výroby materiálov potrebných na výrobu auta. Tretím, a najdôležitejším, je spotreba elektrickej energie, ktorá do veľkej miery pochádza z fosílnych palív. Iba pri výraznom znížení všetkých troch faktorov k nule je možné hovoriť o nulových emisiách.

Na výrobu vozidla je potrebné veľké množstvo ocele a hliníka, ktorých produkcia si vyžaduje až desať ton emisií CO2 na jedno auto. Podľa uvedeného reportu pri výrobe batérií vznikajú emisie o veľkosti zhruba polovičnej, no často väčšej.  

Podľa reportu McKinsey je výroba veľkých lítium-iónových batérií rovnako špinavý proces ako výroba vozidla, keď je zodpovedná za 40 až 60 percent celkových výrobných emisií. Podľa konzultačnej spoločnosti to znamená, že pri výrobe BEV vzniká zhruba dvojnásobné množstvo CO2 ako pri výrobe ICEV.

Pri výrobe BEV sa tak do ovzdušia vypustí veľké množstvo CO2, ktoré sa voči ICEV kompenzuje až počas využívania vozidla za pomoci čistejšej elektrickej energie. Nulový bod, kedy sa emisie BEV vyrovnajú emisiám ICEV závisí najmä od použitého zdroja energie.

Čínsky problém