Solidarita štátov pri plyne má výnimky. Na Nemcov sa rúti energetická tsunami, hry hrajú aj iní

Zima bude pravdepodobne bez ruského plynu. Na takýto scenár sa chystá Európa už pár mesiacov, ale realitu si ešte málokto vie predstaviť.

Faktom ostáva, že nie všetky štáty k tomuto problému pristupujú rovnako a Európska komisia (EK) preto navrhla nariadenie, ktorým sa bude uplatňovať zníženie plynu o 15 percent v dobrých časoch dobrovoľne, v prípade krízy však povinne. Slovákov môže ako-tak tešiť, že zásobníky by mali vystačiť na najbližšiu zimu, no nebude to tak všade.

„Šetrenie nariadi Európska komisia (EK), ktorá návrh pripraví vtedy, ak päť členských štátov EK vyhlási stav pohotovosti, alebo ak je vysoké riziko prerušenia dodávok, prípadne riziko výrazného nárastu spotreby,“ potvrdila pre TREND Jana Krištofová z tlačového odboru rezortu hospodárstva.

Závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu z Ruska bola na konci roka 2021 na úrovni 85 percent, vyplýva to z dát Eurostatu. V polovici tohto roka sa ju podarilo znížiť o 65 percent. Dobrou správou pre našincov je, že sa nám na rozdiel od niektorých ďalších krajín Európy poradilo diverzifikovať portfólio.

V televízii TA3 v relácii Tak takto to vyzdvihol analytik z portálu Dáta bez pátosu Ivan Bošňák. „Ak by takúto správu mali aj ďalšie európske štáty, dve tretiny dodávok plynu by im plynuli z iných zdrojov, nie z Ruska, bola by to výborná správa. To je úloha hlavne pre Nemecko. Iba Slovensku a Lotyšsku sa podarilo naplniť významnú kapacitu zásobníkov voči ročnej spotrebe,“ spresnil.

„Skutočné problémy sa teoreticky pred zimou týkajú hlavne krajín s nízkou kapacitou zásobníkov a s vysokým dovozom z Ruska. Je to najmä Nemecko, Poľsko, Taliansko, Bulharsko a Maďarsko. Ide o 200 miliónov obyvateľov v krajinách, kde je potrebné v zime kúriť,“ dodáva dátový analytik. Otázkou ostáva, či si dané krajiny dostatočne uvedomujú vážnosť situácie.

Dáta hovoria jasne. Maďarsko sa vie na vysoké úrovne zásob plynu dotiahnuť (60 percent ročnej spotreby) a Česko sa dotiahne na 40 percent. Ostatné krajiny majú aj pri plných zásobníkoch málo plynu na sanovanie zimnej spotreby a spoliehajú sa na priebežné prítoky plynu cez plynovody.

Problém je však ten, že aj keby sa podarilo naplniť všetky zásobníky v štátoch EÚ na požadovanú úroveň, predstavovalo by to len 20 percent z celkovej celoročnej spotreby. To vystačí pri zimnej vysokej spotrebe možno na 30,  40, či  50 dní. Záleží to na počasí a vonkajšej teplote.

Plynu bude v zásobníkoch tak do Troch Kráľov. „Riešením nie je mať dosť plynu v zásobníkoch. Riešením je mať priebežné dodávky z iných zdrojov ako z Ruska a podmienkou úspešnosti tohto riešenia je „barlička“, a ňou je šetrenie,“ uvádza analytik Dáta bez pátosu.  

Protivetry už vejú z Nemecka

Ekonómovia v tejto súvislosti poukazujú najmä na Nemecko, ktoré má v tejto oblasti veľké rezervy. Samo dáva návody na to, ako a kde majú iní šetriť, ale nejde im príkladom. Nemecká ekonomika, ktorá tvorí zhruba tretinu ekonomiky eurozóny, bojuje s čoraz silnejším „protivetrom“, ktorý ju posúva stále bližšie k recesii.

Potvrdzuje to aj vývoj indexu IFO (Index podnikateľskej klímy), ktorý tento mesiac po silnom začiatku roka prudko klesol na hodnotu 88,6, konštatuje Christopher Dembik, hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank.

Podľa slov Ivana Bošňáka elektrárne len v Nemecku spotrebovali v roku 2021 spolu 20 miliárd m3 plynu. To je 21 percent ich spotreby a 4-5 mesiacov prietoku NordStream I. pri plnej kapacite (55 miliárd m3 ročného prietoku).

„Taký tok už nebude, a rovnako nebude možné spáliť toľko plynu pri výrobe elektrickej energie,“ dodal I. Bošňák. Nemecko teda čelí dokonalej búrke – výpadkom v dodávateľskom reťazci, celoplošnej inflácii, ktorá narúša spotrebu, energetickej kríze, nižšiemu globálnemu dopytu a mnohým ďalším problémom.

„Ak zostane obchodná aktivita počas leta v útlme a problémy s energetickou krízou sa vystupňujú, bude nemecká ekonomika tento rok pravdepodobne čeliť technickej recesii. Energetická kríza je pritom pre Nemecko oveľa väčší problém ako inflácia,“ varuje analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Dodáva, že minulotýždňové znovuotvorenie plynovodu NordStream1 pomohlo doplniť zásoby plynu v krajine, ktoré sú tak na úrovni 66 percent. Je však nepravdepodobné, že pred zimným obdobím dosiahnu minimálnu hranicu 95 percent kapacity, ako to požaduje EÚ. Potvrdil to šéf nemeckého sieťového regulátora Klaus Müller.

Výnimku pri šetrení môžu mať aj iní

Na rokovaní mimoriadnej Rady ministrov pre energetiku však bola dosiahnutá politická dohoda o znižovaní spotreby plynu, ktorá čoskoro začne platiť. Dôvodom je zvyšujúce sa riziko odstavenia dodávok plynu z Ruska v najkritickejšom zimnom období.

V neposlednom rade však EK sama iniciatívne presadzuje čo najrýchlejšie sa odpojenie sa od týchto energií, čo dala najavo už siedmym balíčkom sankcií voči Rusku,  pravdepodobne nie je posledným.  

„Čiastočným alebo úplným znížením dodávok plynu je v súčasnosti priamo ovplyvnených 12 členských štátov. Ruský prezident Vladimir Putin naďalej používa energetiku ako zbraň,“ uviedla 20. júla na margo tohto kroku predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

V každom prípade, šetrenie v rámci krajín EÚ, sa pri nedostatku plynu bude dotýkať priamo aj Slovenska. Tlačové vyhlásenie rezortu hospodárstva pod vedením ministra Richarda Sulíka znelo, že slovenskej delegácii sa podarilo v súvislosti s českým predsedníctvom vyjednať niekoľko výnimiek prospešných pre Slovensko.

Ktoré to teda sú? Úspory sa nedotknú priemyslu, rovnako sa použije výhodnejšie referenčné obdobie, kedy namiesto priemeru z posledných piatich rokov bude referenčným obdobím len posledný rok a zohľadní sa najmä naplnenosť zásobníkov. TREND zisťoval viac.

Členské štáty EÚ majú povinnosť dosiahnuť spotrebu o 15 percent nižšiu, ako je spotreba v zadanom referenčnom období. „Táto spotreba je určená ako priemer spotreby za obdobie august 2016 až marec 2021. Pre tie krajiny, ktorým spotreba vzrástla kvôli zotaveniu hospodárstva po pandémii a počas augusta 2021 až marca 2022 a bude vyššia aspoň o  osem percent, použije sa uvedená spotreba. To je aj príklad Slovenska,“ dodala.

Nástroje pre znižovanie úspor a výnimky sú aplikovateľné pre všetky členské štáty, pokiaľ spĺňajú v nich nastavené podmienky. Inak povedané, výnimku môže získať ktorýkoľvek z nich.

Solidarita nebude platiť pre priemysel

Referenčná spotreba pre výpočet úspory sa môže znížiť o objem plynu v zásobníkoch zemného plynu na území danej krajiny, ktorý presiahne určenú skladovaciu povinnosť k 1. augustu 2022 podľa nariadenia 2022/1038 o skladovaní plynu. V rámci Slovenska by sa tak mala referenčná spotreba pre výpočet úspor znížiť približne o 1,2 mld. metrov kubických.

Výpočet referenčnej spotreby pre identifikovanie úspor sa tiež môže znížiť o plyn využitý v kritickom priemysle na neenergetické účely.

„Ide o chemický či petrochemický priemysel, hutnícky priemysel, sklársky priemysel, keramický priemysel a výrobu ostatných minerálnych produktov. Rozsah úspor môžu tiež znížiť tie členské krajiny, ktoré majú nedostatočné prepojenia s okolitými krajinami. Musia však zachovať kapacity pre export plynu do týchto susedných krajín a využívať dostupné kapacity pre spracovanie LNG plynu,“ objasnila podmienky J. Krištofová.

Členské štáty, ktoré nie sú napojené na vnútorný trh s plynom majú z uplatňovania nariadenia tiež výnimku. Rovnako aj krajiny, ktoré nemajú svoju elektrizačnú sústavu v synchronizovanej prevádzke s elektrizačnými sústavami kontinentálnej Európy.

Otázkou ostáva, ako to bude v realite s deklarovanou európskou solidaritou. „Poskytovanie solidarity podľa definície nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu sa týka výlučne dodávky plynu pre domácnosti a esenciálne sociálne služby, teda napríklad nemocnice. Slovensko zatiaľ nemá žiadnu takúto bilaterálnu dohodu so susedskou krajinou. Takáto dohoda by však nemohla byť použitá na dodávku plynu pre priemysel a služby,“ dodala J. Krištofová.

Slovensku sa podarilo zdroje plynu diverzifikovať

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) uzavrel zmluvu o dodávkach nórskeho plynu do konca budúceho roka, ktorý na tuzemský trh už fyzicky priteká. „Zároveň zabezpečil dodávky tankerov s LNG plynom, pričom momentálne prichádza viac ako jedna loď mesačne.

Od 1. júna sa znížila závislosť od ruského plynu o 65 percent,“ uviedla Jana Krištofová z odboru komunikácie rezortu hospodárstva. V blízkej budúcnosti bude do prevádzky uvedený aj prepojovací poľsko-slovenský plynovod, ktorý otvorí možnosť využívať celý globálny LNG systém.

Cieľom je mať v júli na Slovensku potrebné zásoby plynu na najbližšie vykurovacie obdobie, teda do 31. marca 2023, čo napokon oficiálne pred pár dňami potvrdil aj minister hospodárstva Richard Sulík.

Podobné stanovisko zaujala aj spoločnosť SPP. „Uzavretím diverzifikačného kontraktu a ďalšími plánovanými dodávkami LNG počas roka sa podarilo v krátkom čase výrazne prispieť k diverzifikácii zdrojov a zvýšeniu bezpečnosti dodávok plynu na Slovensko,“ spresnil pre TREND Ondrej Šebesta, riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP.

Po uzavretí zmlúv je SPP aktuálne schopné pokryť zhruba 65 spotreby zákazníkov.

Ďalšie dôležité správy