Rusko drví inflácia, no rubeľ silnie. Vysoké ceny sú väčším problémom pre Západ

Inflácia v Rusku sa v marci prudko zrýchlila a dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2015. Prispeli k tomu najmä sankcie západných štátov, ktoré viedli k oslabeniu ruskej meny, uviedol Štatistický úrad v Moskve.

Podľa úradu medziročný rast inflácie v Rusku v marci prudko zrýchlil na 16,7 percenta z 9,15 percent v predchádzajúcom mesiaci. Napriek tomu tento výsledok mierne zaostal za odhadmi ekonómov, ktorí predpovedali, že sa inflácia vyšplhá na 16,9 percent.

Stanislav Pánis, analytik J&T Banky, hovorí, že možno predpokladať ďalšiu akceleráciu inflačných tlakov v Rusku spolu s minimálnym dočasným návratom nedostatkovej ekonomiky zo sovietskych čias. „Vtedy väčšina západných firiem prerušuje akékoľvek obchodné kontakty s krajinou. Pád ruskej ekonomiky v kombinácii s rýchlym zdražovaním vyústi do dramatického poklesu životnej úrovne v Rusku,“ objasnil.

Katastrofické scenáre sa zatiaľ neplnia

Medziročné zvýšenie inflácie v Rusku z 9,15 percenta na 16,69 percenta nie je také dramatické ako trh odhadoval. Ruská ekonomika sa v tomto roku prepadne o desať percent a inflácia dosiahne 20 percent, odhadovala ešte pred mesiacom americká investičná banka Goldman Sachs.

Rusko sa tak ponorí do hlbokej krízy, ktorú zažilo naposledy na začiatku deväťdesiatych rokov po rozpade Sovietskeho zväzu, uviedol nedávno server Business Insider. Iní analytici zase odhadovali ešte vyššie čísla a infláciu na úrovni 24 percent.

Napríklad americká banka Goldman Sachs Group tiež pripomenula, že z Ruska navyše odchádzajú aj stovky západných firiem, čo je popri rozsiahlych sankciách ďalším veľkým úderom pre hrubý domáci produkt (HDP) krajiny. Jej ekonóm Clemens Grafe odhadol, že v dôsledku toho sa export Ruska zníži o desať percent a import dokonca o 20 percent.

Inflácia Rusov už nešokuje

Prognózy sú síce jedna vec, realita druhá, niečo však môžu napovedať. Inflácia v Rusku ešte mierne vzrastie, ale v najbližších mesiacoch sa vytvorí vrchol, a to i vďaka stabilizácii kurzu rubľa, predpokladá Boris Tomčiak, analytik Finlord.cz. 

„Inflačný šok už ruské domácnosti pociťujú, ale zatiaľ stále ide len o krátku dobu. Aby vznikali pre vysokú infláciu nepokoje, musí byť vysoká niekoľko kvartálov. Rusi sú naučení žiť v zhoršených životných podmienkach, takže dvojciferná inflácia nie je pre nich až tak veľkou témou,“ dodáva B. Tomčiak.

Inflácia výrazne rastie v celej Európe. V Česku v marci zrýchlila a dosiahla medziročný rast na 12,7 percenta z februárových 11,1 percenta. Je tak najvyššia od mája 1998, keď dosiahla 13 percent,  čo je vysoko nad hranicou tolerančného pásma Českej národnej banky (ČNB). Ako v marci uviedol pre seznamzpravy.cz guvernér ČNB Jiří Rusok,  môže vzrásť až na úroveň okolo 14 percent.

Na Slovensku vzrástla podľa Eurostatu inflácia z februárových 8,3 percenta na marcových 9,5 percenta. Národná banka Slovenska v budúcom roku odhaduje jej rast od 9,7 do 13,8 percenta, a to hlavne pre vyššie ceny energií. Aj ostatné európske krajiny sa trápia s vysokou infláciou.

Španielsko ju má na úrovni 9,80 percenta, Poľsko 10,9 percenta, Nemecko 7,3 percenta. Až aprílové dáta inflácie ukážu plný dosah posledných európskych sankcií na Rusko a dobrovoľného obmedzenia aktivít zo strany západných firiem, vďaka ktorým čelí kombinácii poklesu zahraničného dopytu a narušeniu aktivity vo väčšine odvetví ekonomiky.  

Ruská národná banka znížila úrok

Trh zostal v úžase aj nad ďalším faktom. Ruská centrálna banka v piatok (8. apríla) prekvapivo znížila základnú úrokovú sadzbu o tri percentuálne body na 17 percent. Nová sadzba platí od pondelka (11. apríla). Na konci februára banka v dôsledku prvých sankcií po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu sadzbu viac ako zdvojnásobila na 20 percent.

„Vonkajšie podmienky pre ruskú ekonomiku sú stále náročné a značne obmedzujú hospodársku aktivitu," uviedla banka. „Riziká pre finančnú stabilitu sú stále prítomné, ale zatiaľ sa prestali zvyšovať, okrem iného vďaka prijatým opatreniam na kontrolu kapitálu," dodala.

Banka tiež skonštatovala, že na bankových účtoch dochádza k „stabilnému prílivu financií“ a „tempo rastu bežných cien značne spomaľuje najmä v dôsledku dynamiky kurzu rubľa.“

Znižovanie úrokov ruských bánk je podľa analytikov pochopiteľné. V posledných dňoch sa však kurz ruskej meny výrazne posilnil a vrátil sa na predvojnovú úroveň, keď dosahoval svoje maximá.

„Kedy inokedy znižovať sadzbu ako v okamihu zotavujúcej sa meny. V prípade Ruska však ide o jednoznačne jedinú možnú variantu postupu, pretože sa dá čakať, že tlak na rubeľ sa môže zvýšiť prakticky kedykoľvek. Aby mala ruská banka v budúcnosti aspoň nejaký manévrovací priestor, musela ísť so sadzbou nadol," uviedol analytik Tomáš Volf zo spoločnosti Citfin pre eurozpravy.cz. 

Umelo držaná ruská mena silnie

Pre ruský režim je silný rubeľ dobrým marketingom, pretože ako uvádza agentúra Bloomberg ruské obyvateľstvo už od sovietskych čias kurz rubľa k doláru pozorne sleduje. Ide preto o dôležitý ekonomický aj sociálny indikátor.  Rubeľ je tiež silne ovplyvnený kapitálovými kontrolami, ktoré Rusko zaviedlo.

Zahraniční investori nemôžu predávať ruské aktíva, bežní ľudia majú obmedzenú výmenu rubľov za cudzie meny a nakoniec exportné firmy majú povinnosť 80 percent devízových príjmov ihneď vymieňať za ruble. 

Ekonómovia z Inštitútu pre medzinárodné financie uvádzajú, že Rusko sa snaží kapitálovými kontrolami, riadením cien a snahou dosiahnuť väčšiu sebestačnosť minimalizovať efekt európskych sankcií. Stále si drží pozitívnu obchodnú bilanciu.

„V prospech posilnenia rubľa hovorí ruský export, ktorý prevažuje v súčasnosti nad sankciami obmedzeným importom,“ uvádza Pavel Peterka, hlavný ekonóm spoločnosti Roklen pre portál hn.cz.

Znamená to, že saldo obchodnej bilancie, ktoré vyjadruje rozdiel medzi exportom a importom, posledný mesiac rýchlo narastá – je kladné a export čoraz viac prevažuje nad importom. A pokiaľ sa tak deje, hromadia sa v ekonomike devízy.

Spotrebiteľské ceny vzrástli

Vysoká inflácia už roky robí starosti domácnostiam, pretože znižuje ich životnú úroveň. Rovnako to pociťuje aj ruský trh aj jeho obyvatelia. To všetko pramení z obmedzenia exportu zahraničných tovarov na ruský trh, čo viedlo k nedostatku, tvrdí Lukáš Lipovský, analytik X-Trade Brokers.  

„Nedostatok zahraničných tovarov sa pretavil aj do rastu cien. Taktiež značnú úlohu v obmedzení dovozu tovaru do Ruska zohralo aj počiatočné oslabenie rubľa, keďže Rusom sa všetok zahraničný tovar rapídne predražil,“ spresnil. Uplynulý týždeň sa však rubeľ zotavil a dosiahol tohtoročné maximum.

Motorom rastu inflácie v Rusku bolo zrýchlenie tempa zdražovania potravín (na 17,99 percenta z 11,46 percent vo februári), najmä ovocia a zeleniny (na 34,83 percenta zo 16,05 percent) aj nepotravinárskych výrobkov (na 20,34 percenta z 8,96 percent) a služieb (na 9,94 percenta zo 6,10 percent).

Jediné, z čoho bude Rusko ťažiť, je výrazný nárast cien komodít. Vďaka silnej pozícii veľkého vývozcu ropy a plynu bude aj napriek sankciám v obchodnom prebytku.  

Ruské prebytky kvôli rope a plynu

Pre medzinárodné sankcie nebolo Rusko najnovšie schopné platiť dlhy v dolároch alebo eurách, iba v rubľoch. Túto skutočnosť napokon 6. apríla oznámil aj ruský hovorca Kremľa Dmitrija Peskov s tým,  že Rusko uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch, a to v dôsledku západných sankcií. Spojené štáty sa podľa neho snažia krajinu dotlačiť do „umelého“ bankrotu.

 Platba v rubľoch by mohla byť považovaná za neschopnosť Ruska splniť svoje záväzky. Rovnako to vnímajú aj analytici. „Záväzky malo Rusko splatiť podľa zmlúv v dolároch a eurách. Platba v rubľoch by znamenala porušenie zmluvy, čo je z technického hľadiska tiež definované ako bankrot,“ objasňuje investičný manažér spoločnosti Finlord.

Jasné však je, že Rusko má na splácanie dlhov dostatočné zdroje. S. Pánis potvrdil, že napriek zmrazeniu podstatnej časti devízových rezerv Rusko má na to dostatočné zdroje.