Socializmus vychádza Európu draho. Jej zaostávanie za Spojenými štátmi sa zväčšuje

S tým, ako cena peňazí vzrástla a ekonomika sa spomalila, mnohé technologické spoločnosti čelia klesajúcim tržbám. Príkladom je Tesla či Apple. V snahe znížiť náklady začali tieto firmy prepúšťať. No kým sa v Spojených štátoch dokážu z mesiaca na mesiac zbaviť tisícov zamestnancov, v Európe to také jednoduché nie je.  

Z dôvodu silnej ochrany zamestnaneckých práv americké technologické giganty ako Google a Amazon zisťujú, že prepustenie väčšieho počtu ľudí je v mnohých európskych krajinách prakticky nemožné, píše Bloomberg. Podmienkou prepúšťania v štátoch ako Francúzsko a Nemecko je dohoda s odbormi. Pri nedohode tak môže nastať situácia, že k žiadnemu prepúšťaniu nedôjde, priznávajú zdroje z vnútra firiem.

Kým pre zamestnancov môže ísť o pozitívnu správu, pre firmy, ktoré potrebujú znížiť svoje náklady, ide o problém. S uvedomením si, že prepustiť zamestnancov v Európe je extrémne ťažké, znižuje sa motivácia firiem prijímať nových ľudí. Táto logika môže stáť za skutočnosťou, prečo je miera nezamestnanosti v Európe dlhodobo takmer dvakrát vyššia ako v Spojených štátoch.

Flexibilitu amerického trhu práce dokumentuje vývoj po vzniku pandémie v roku 2020, keď miera nezamestnanosti v USA vzrástla z februárovej úrovne 3,5 percenta na 14,7 percenta v apríli, spolu o viac ako desať percentuálnych bodov. Naproti tomu v eurozóne v rovnakom čase vzrástla iba o vyše jeden percentuálny bod, zo 7,2 na 8,4 percenta. Nakoniec v oboch ekonomikách poklesla na nové historické minimá.

Flexibilný trh práce je jedným z faktorov, pre ktorý americká ekonomika rastie rýchlejšie ako európska. Kým medzi rokmi 1990 a 2021 európske HDP na hlavu merané paritou kúpnej sily vzrástlo o 42 percent, v Spojených štátoch vzrástlo o 57 percent. Rovnako, rozdiel medzi príjmom Američana a Európana sa v rovnakom období zvýšil z 24 percent na 30 percent. Nie je tak prekvapením, že vodič kamiónu v Oklahome zarába viac ako lekár v Lisabone, píše Economist.

Druhým dôvodom rastúcej disproporcie je, že Američania sú produktívnejší. Podľa Conference Board sa medzi rokmi 1990 a 2022 zvýšila produktivita Európana o 55 percent, no produktivita Američana o 67 percent. Nielenže obyvatelia USA vyrobia za hodinu práce viac, ale aj pracujú dlhšie. Američan za rok odpracuje priemerne 1 800 hodín, zhruba o 200 hodín viac ako Európan.

Základom rastu americkej produktivity práce sú technologické inovácie a lepšie pracovné zručnosti. Napriek tomu, čo sa o Američanoch vo všeobecnosti hovorí, sú vysoko vzdelaní. Až tretina dospelej populácie má vzdelanie tretieho stupňa. Zároveň sa v krajine nachádza 11 z top 15 svetových univerzít. Do výskumu a vývoja tam smeruje 3,5 percenta HDP oproti 2,3 percenta v Európskej únii.

No tým hlavným rozdielom medzi oboma ekonomickými celkami je najatraktívnejší kapitálový trh na svete. Ten je tou kľúčovou ingredienciou, ktorá podporuje rast inovácii, produktivity práce, miezd a celkového bohatstva Spojených štátov.