„Zarezali sme posvätnú kravu slovenskej pravice, rovnú daň. Pretože ju považujeme za nespravodlivú,“ povedal Robert Fico (Smer). Pamätná veta z úst slovenského premiéra zaznela počas zjazdu Sociálnej demokracie v Ostrave. Zjavne nešlo o náhodu. V tom čase ju najpopulárnejší slovenský politik s obľubou opakoval počas celého nešťastného roku 2013. Oslepený nečakaným úspechom a vierou vo vlastnú dokonalosť.
Slovensko verzus svet: Byť bohatší ako Slovák nie je umenie. Bulhar má o 3 500 dolárov viac
Jeho protivníci sa rok predtým porazili sami. Spor o euroval spôsobil pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Premiérka v kľúčovom hlasovaní nezískala podporu liberálnej SaS a Obyčajného človeka Igora Matoviča. Čistému politickému amaterizmu sa priamo v parlamente neveriacky prizerali poslanci Smeru. Hneď po rozbití poslednej pravicovej koalície práve ich hlasy pomohli schváliť slovenské záruky za splácanie gréckych dlhov.
Ľudia si zaslúžia reformy
Nasledovali nečakané voľby. Smer ich vyhral s heslom: „Ľudia si zaslúžia istoty“. V časoch neistoty vyvolanej príchodom finančnej krízy išlo o šikovný marketingový ťah. Ľavičiari, žiaľ, svoj predvolebný slogan nakoniec aj naplnili. Počas riadenia štátu ľudí ani raz nevystavili neistote v podobe zavedenia tvrdých reforiem. Výsledkom je dramatický pád životnej úrovne.
Za svoj plat si priemerný Rumun mohol minulý rok dopriať viac ako priemerný Slovák. Prekvapivo zlé hodnotenie vychádza z prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily. Autorom je v rámci pravidelnej ročenky Český štatistický úrad. Na základe spomínaných kritérií dosahuje životná úroveň v Rumunsku 72 percent priemeru Európskej únie a na Slovensku len 71 percent.
Pre porovnanie – Česi sa už majú rovnako dobre ako Taliani. Životná úroveň v obidvoch krajinách je na 94 percentách priemeru Európskej únie. Alebo inak. V rebríčku porovnávajúcom minuloročnú životnú úroveň v jednotlivých štátoch Európskej únie patrí Čechom dvanáste a Slovákom až 24 miesto. Na pozícií číslo 23 sú spomínaný Rumuni.
Obsadenie štvrtého miesta od konca je katastrofou. Horšie sa už žije len v Grécku, Chorvátsku a Bulharsku. Ešte v roku 2010 boli Slováci na 19 mieste. V tom čase Čechom patrila 17 pozícia. Za slovenské smerovanie na koniec rebríčka môže hra na istoty.
Počas predchádzajúcej dekády sa neprijala žiadna zásadná reforma. Smer sa tým snažil udržať pokoj a sociálny zmier. Na jednej strane reformy vyvolávajú odpor obrovskej časti spoločnosti. Na druhej prinášajú prudký hospodársky rast a zvyšovanie životnej úrovne.
Mnoho ľudí dodnes nie je zmierených so zavedením rovnej dane. Výpadok spôsobený znížením firemných daní pravicová vláda kompenzovala zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). Výsledkom bolo nepopulárne zdražovanie a prudký hospodársky rast. Hrubý domáci produkt v roku 2007 vzrástol o 10,8 percenta HDP. Slovensko bolo označované za ekonomického tigra strednej Európy.
Nebezpečný Smer
S rečami o spravodlivosti úspešné pravicové reformy postupne zarezával Smer. Socialisti zároveň nedokázali presadiť ani v spoločnosti uznávané zmeny. Obyvatelia krajiny sa viac menej zhodnú na potrebe vybudovania diaľnic. Práve dobrá cestná infraštruktúra má potenciál prilákať fabriky do menej rozvinutých časti južného a východného Slovenka. Chýbajúca cestná infraštruktúra odradila pred niekoľkými rokmi od investície na východnom Slovenku nemeckú automobilku BMW.
Vybudovaná diaľnica pomohla krajine získať investíciu Jaguar Land Rover. Britská automobilka teraz stojí neďaleko Nitry. Celému regiónu priniesla nízku nezamestnanosť a slušný rast platov. Lenže s montovaním automobilov neprišla podpora vedy a výskumu. Túto časť zahraničnej investície získalo susedné Maďarsko. Dôvod je viac ako zarážajúci. Zo slovenskej strany nebol záujem o vytvorenie vysokokvalifikovaných pracovných miest.
Slovensko zaspalo dobu. Utečencov odmietajúci Poliaci otvorili pracovný trh cudzincom
Práve reforma školstva je druhou vážnou chybou Smeru. Socialisti sa snažili zaviesť duálne vzdelávanie. V tomto prípade bol problém vo veľmi slabom ťahu na bránu. Priamo v slovenských fabrikách sa vzdeláva len pár tisíc študentov. Dôvodom je akademický spor o tom, či mladých ľudí lepšie na život pripraví získanie teoretického rozhľadu alebo prax? Samotní občania nemajú problém s výučbou priamo vo fabrikách. Takýto systém v krajine dobre fungoval aj počas predchádzajúceho režimu. Prípadné zvládnutie relatívne ľahkých zmien malo potenciál kompenzovať škody spôsobené neprijímaním reforiem. Lenže socialisti ich neboli schopní presadiť ani počas jednofarebnej vlády.
Bankrot porazili nízke dane
Samozrejme, krajine najviac chýbali poriadne reformy. Slovenskú ekonomiku v súťaži o lákanie zahraničných investorov prostredníctvom nízkych daní zvalcovalo Maďarsko. Budapešť od miestnych firiem pýta len deväť percentnú daň z príjmu. Ide o najnižšiu sadzbu v celej Európskej únií. Na tejto obrovskej konkurenčnej výhode nič nemení ani relatívne vysoká daň z dividend. Na základe zmlúv zabraňujúcich dvojitému zdaneniu ju nemusia platiť nadnárodné koncerny.
Po vypuknutí finančnej krízy bolo na tom Maďarsko podobne zle ako Grécko. Pred bankrotom vládu v Budapešti zachránili pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF). Miliardy dolárov boli požičané výmenou za tvrdé reformy. Zároveň ostal priestor aj na populistické kroky.
Najznámejším je zákaz prenosu strát z hypoték braných vo švajčiarskych frankoch na plecia klientov bánk. Vo finančnom svete kontroverzne vnímané opatrenia zachránilo mnohým obyvateľom strechu nad hlavou a prudko vystrelilo popularitu premiéra Viktora Orbána.
Životná úroveň priemerného Maďara zodpovedala v roku 2010 približne 66 percentám priemerného Európana. Tento ukazovateľ do roku 2020 stúpol o osem percentuálnych bodov na 74 percent. Krajina si v rebríčku porovnávajúcom životnú úroveň udržala 21 prvé miesto. Budapešť na tejto pozícií skončila v roku 2010 aj 2020. Keďže krajinu ohrozoval bankrot, ide o nečakaný úspech.
Po vypuknutí finančnej krízy obrovským problémom čelilo aj Grécko. V prímorskej krajine počas predchádzajúcej dekády klesla životná úroveň z 85 percent európskeho priemeru na 64 percent. Tomu zodpovedá aj pád v rebríčku z pätnásteho na 25 miesto. Atény ťahá ku dnu hlavne obrovský verejný dlh, ktorý od roku 2010 do roku 2020 stúpol zo 147,5 percenta HDP na 206,30 percenta HDP.
