Slovensku „miznú“ potraviny. Vlastná mrkva stačí pre 20 percent populácie, zle je s mäsom

Slovenské potraviny kedysi doma nechýbali. Mali sme ich dostatok. Ideálny stav v čase uzatvorených hraníc socializmu. O desiatky rokov však hranice uzatvára pandémia a nakŕmiť hladný ľud vlastnými potravinami je len fikciou. Na otázku, čo sa stalo, si spotrebiteľ dokáže odpovedať sám.

Aktuálne máme potravinovú sebestačnosť na úrovni 40 percent. A podobný stav je aj na pultoch obchodných reťazcov, ktoré síce propagujú slovenské potraviny, ale v konečnom dôsledku ich ponúkajú málo – tiež na úrovni 40 percent. Tak ukazujú prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Prehľad základných potravín a ich produkcie

Kapusta – potravinová sebestačnosť 42 percent – pestuje sa na 422 ha ornej pôdy.

 Ak by sme chceli dosiahnuť 100 percent, potrebovali by sme o 580 ha viac.

 

Mrkva – potravinová sebestačnosť 21,3 percenta – pestuje sa na 267 ha ornej pôdy.

Ak by sme chceli dosiahnuť 100 percent, potrebovali by sme o o 980 ha viac.

 

Zeler – potravinová sebestačnosť 5,9 percenta – pestuje sa na 28 ha ornej pôdy.

Ak by sme chceli dosiahnuť 100 percent, potrebovali by sme o 450 ha viac.

 

Cibuľa – potravinová sebestačnosť 78,3 percenta – pestuje sa na 870 ha ornej pôdy.

Ak by sme chceli dosiahnuť 100 percent, potrebovali by sme o 240 ha viac.

 

Šalát – potravinová sebestačnosť 2,4 percenta – pestuje sa na 12,5 ha ornej pôdy.

Ak by sme chceli dosiahnuť 100 percent, potrebovali by sme o 500 ha viac.

 

PRAMEŇ: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Mlieko, vajcia, mäso – produkcia či dovoz?

Aktuálne bijú na poplach chovatelia ošípaných, pretože počty chovaných zvierat klesajú, náklady rastú, do toho farmy likviduje africký mor ošípaných a podpora od štátu je nízka. Okrem toho spracovatelia často dajú prednosť ošípaným zo zahraničia, namiesto podpory domácich chovateľov. Len na ilustráciu, v roku 2001 sa u nás chovalo 131-tisíc kusov ošípaných. V roku 2021 len 34-tisíc kusov.

Chovatelia dojníc zase hovoria o reálnej hrozbe poklesu počtov zvierat pod 100-tisíc kusov, pokiaľ štát nezvýši finančnú pomoc do odvetvia prvovýroby surového kravského mlieka.

Počet dojníc je približne 113-tisíc, vlani ich počet klesol o 4-tisíc kusov a produkcia sa znížila o viac ako 5-tisíc ton mlieka. Počet dojníc, o ktoré Slovensko vlani prišlo, vyprodukuje mlieko pre 170-tisíc obyvateľov. Mliečny svet má však aj jednu dobrú správu, slovenským chovateľom sa darí neustále zvyšovať priemernú úžitkovosť dojníc. To znamená, že z jednej kravičky „vyžmýkajú“ viac mlieka. Aktuálne viac ako 8-tisíc kilogramov za rok.

Okrem toho rastie produkcia mliečnych výrobkov. Trendom sú salaše a ovečky. Produkcia ovčích syrov zaznamenala takmer dvadsaťpercentný nárast.

Mliekari žiadajú väčšiu podporu. Úlohu štátu suplovali v posledných mesiacoch mliekarne, ktoré upravili ceny pre prvovýrobcov mlieka nahor. To sa však nedá robiť donekonečna. Dotácie má riešiť štát a nie producenti. Mliekari preto žiadajú jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur, navýšenie pomoci pre zelenú naftu, ale aj výšku podpory 500 eur na jednu dobytčiu jednotku.

„Ak ju nedostaneme, slovenské mliečne výrobky z pultov našich obchodných reťazcov zmiznú. Zostanú tam produkty zahraničné, ktoré sem cestujú stovky a možno aj tisícky kilometrov,“ komentuje podpredseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a chovateľ dojníc z okresu Levice Milan Halmeš.