Slovensko verzus svet: Slabá podpora, vysoký deficit. Recept I. Matoviča na neúspech

Nečakaný príchod pandémie uvrhol svet minulý rok do recesie. Vlády jednotlivých štátov sa rozhodli hroziace ekonomické škody hasiť masívnymi finančnými stimulmi. Slovensko nebolo výnimkou a v roku 2020 investovalo do záchrany pracovných miest a finančných garancií 4,6 miliardy eur.

V porovnaní s ostatnými prosperujúcimi štátmi ide o drobné. Jednoznačným lídrom sú Spojené štáty americké. Najväčšia ekonomika sveta minula až 5 328 miliárd dolárov. Po prepočte na silu ekonomiky dosiahli výdavky astronomických 25,5 percenta HDP. Pozitívnym výsledkom je raketový hospodársky rast a rýchly pokles nezamestnanosti. Malo to však aj svoje negatíva v podobe zdražovania a poklesu hodnoty úspor zodpovedne hospodáriacich Američanov.

Druhé miesto v podpore hospodárstva obsadila Veľká Británia, ktorá investovala 16,2 percenta HDP, nasleduje Japonsko s 15,9 percentami HDP, Rakúsko s 11,7 percentami a Nemecko s 11 percentami. Slovenská vláda minulý rok minula len 4,4 percenta HDP a je na chvoste rebríčka zostaveného Medzinárodným menovým fondom (MMF).

V kríze treba investovať

No úplne posledný nie sme. Najmenej sa rozhodli investovať Rumuni a to len 2,2 percenta HDP, nasledujú Fíni 2,5 percenta HDP a Estónci s 3,6 percentami HDP. Poradie bude podobné pravdepodobne aj v tomto roku, keď sa Spojené štáty nechystajú vzdať pozície lídra v míňaní.

Nový prezident Joe Biden už väčšine obyvateľov poslal nenávratný šek na 1 400 dolárov. Takto masívne peniaze rozhadzuje v časoch krízy len málokto.

Nemci minulý rok vyplatili na každé jedno dieťa len skromných 300 eur a na šesť mesiacov znížili základnú sadzbu DPH z 19 na 16 percent. Výsledkom je, že kým Američania minuli až 5 328 miliárd dolárov, tak Nemci „len“ 419 miliárd dolárov. V spomínaných sumách sú započítané nielen priame investície, ale aj úľavy na daniach a štátne záruky za bankové úvery poskytnuté súkromným firmám.