Málokto bol v kríze tak dlho v práci ako Slovák

Pandémia priniesla jeden zaujímavý fenomén. Niekoľko týždňov až mesiacov trvajúce zatvorenie ekonomík po celom svete. Dovtedy nepredstaviteľný krok výrazne okresal počet dní strávených v práci. Najviac v prípade profesií, ktoré nie je možné vykonávať z domu a väčšinou išlo slabšie platené povolania.

Z pohodlia svojho domova nemôžu pracovať napríklad operátori výroby. Ďalej predavačky v obchodoch, zamestnanci cestovného ruchu, alebo osobný fitnes tréneri. Pre spomínané profesie pandémia znamenala nečakane dlhé voľno. Vo väčšine európskych štátov im ho zamestnávatelia mohli „dopriať“ vďaka príspevkom na udržanie zamestnanosti.

Najhoršie sú na tom Gréci

Počas minuloročnej recesie sa počet odpracovaných hodín najviac znížil v Grécku. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) prišlo k poklesu až o 19,7 percenta. Napriek tomu priemerný Grék strávil týždenné v práci 41,8 hodiny. Ide o najvyššie číslo spomedzi všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

Za vysokým pracovným nasadením stojí nedostatok príležitostí na zamestnanie. Tento negatívny trend sa v krajine drží aj počas prebiehajúcej letnej sezóny. Miestna vláda v júli čelila nezamestnanosti vo výške 15,1 percenta. Opäť ide o najvyššie číslo na starom kontinente. Atény sú suverénnym lídrom aj vo výške verejného dlhu, ktorý v rozmedzí rokov 2019 až 2020 vystrelil zo 180,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 205,60 percenta HDP.

Aktuálne krajina ťaží z rozbehu cestovného ruchu. Lenže pre neustále meniace sa obmedzenia majú miestni hotelieri výrazne nižšie tržby ako pred príchodom pandémie. V krajine nie je príliš rozvinutý priemysel a ako-tak sa darí len lodnej preprave. Výsledkom spomínaných okolností je, že grécke firmy žiadajú od svojich zamestnancov tvrdý pracovný výkon za čoraz nižšiu mzdu. Väčšina obyvateľov prímorskej krajiny pracovala v roku 2010 za hrubú mzdu 1 516 eur, ktorá do roku 2014 klesla na 1 336 eur a v roku 2018 bola len 1 135 eur.

Smutný grécky osud je ráznym varovaním pre Slovensko. Vlády prímorskej krajiny sa roky predbiehali v míňaní peňazí. Atény dokonca v roku 2004 usporiadali nákladné olympijské hry. Dobré časy skončili v roku 2009 po nečakanom krachu americkej banky Lehman Brothers. Príchod finančnej krízy značne skomplikoval možnosť požičať si sa svetových trhoch a Gréci takmer zbankrotovali. Ako tak ich nad vodou udržalo práve znižovanie platov. Lenže jeho výsledkom je už viac ako dekádu trvajúce znižovanie životnej úrovne.

Slovákom nie je čo závidieť

Aktuálne sa v nápadoch, ako minúť miliardy eur, predbiehajú domáci politici. V koalícií sa najnovšie diskutuje o zavedení rodičovského bonusu. Ten má štátnu kasu len počas budúceho roka stáť 231 miliónov eur. V ďalších sa náklady budú zvyšovať. Navyše ide len o prepočty ministerstva práce a kontrola zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže odhaliť ešte väčšiu sekeru.

Slovenskí politici akosi ignorujú fakt, že krajina momentálne čelí najvyššiemu dlhu v histórií a to vo výške 60,6 percenta HDP. Pri takomto štýle hospodárenia raz budeme možno na súčasnú dobu spomínať ako na staré zlaté časy.

Slovákom pritom už dnes nie je čo závidieť. Počas pandémie sme v priemere za jeden týždeň odpracovali 39,9 hodiny. Spolu s Čechmi sme na tretej pozícií a viac času strávia v zamestnaní len Poliaci, Bulhari a spomínaný Gréci.

Na štvrtej pozícií sme sa ocitli vďaka pandémií, ktorá počas minulého roka okresala počet odpracovaných dní o 16,8 percenta. V tejto štatistike sme pre zmenu šiesty. Za vysokým počtom odpracovaných hodín stoja hlavne dva dôvody. Prvým je mentalita miestnych ľudí – Slováci sú historicky zvyknutí tvrdo pracovať. Tento rys máme spoločný s Čechmi, ktorí majú najnižšiu nezamestnanosť v Európskej únií a napriek tomu pracujú rovnako dlho ako my. Ani naša nezamestnanosť nie je extrémne vysoká a aktuálne je pod priemerom Európskej únie.

Lenže miestni obyvatelia sa dostatok pracovných príležitostí snažia využiť na zarobenie viac peňazí a nie získanie kratšieho pracovného času. K takémuto rozhodnutiu ich tlačia aj domáce podniky, ktoré zásadnú časť mzdy vyplácajú formou odmien a ľudí motivujú zobrať nadčasy.

V porovnaní so svetom sú na tom zle hlavne ženy. Len minimum firiem im dá reálne možnosť pracovať na kratší úväzok. Výsledkom je, že minulý rok boli počas jedného týždňa v priemere v práci 38,7 hodiny. Pre porovnanie – ženy holandskej národnosti pracujú len 25,5 hodiny. Tvrdá práca žien je spoločným rysom všetkých nových členských krajín Európskej únie.