Slovensko verzus svet: Daňovým tigrom už dávno nie sme. Je čas podporiť globálnu daň od USA

Spojené štáty americké rozohrali hru o zavedenie globálnej dane. Jej sadzba má byť najnovšie na úrovni 15 percent. Ide o kompromis v snahe získať podporu Európskej únie. Na starom kontinente sa totiž nestretol s pochopením pôvodný návrh na sadzbu vo výške 21 percent.

Američania tiež ponúkli druhý ústupok. Nadnárodné korporácie majú platiť dane tam, kde reálne zarobia peniaze. Presadenie tejto zmeny prinesie Európskej únií miliardy eur od amerických IT gigantov. Tí dnes zarobené peniaze zdaňujú doma alebo v daňových rajoch.

V prípade nájdenia dohody sa minimálnej dani bude dať vyhnúť len ťažko. Prevratný systém spočíva v povinnosti doplatiť rozdiel do minimálnej sadzby. Dnes nadnárodné koncerny využitím tvrdej optimalizácie legálne zaplatia daň vo výške jedného percenta. Táto možnosť im ostane aj v budúcnosti s tým, že zvyšných 14 percent budú musieť odviesť v krajine, kde majú oficiálne registrovanú centrálu. Ak tak nespravia, porušia zákon. Budú im hroziť obrovské pokuty a vrcholovým manažérom v krajnom prípade aj vezenie.

Americký návrh sa dá jednoducho vysvetliť na fungovaní Slovenska a Maďarska. V prvej krajine je firemná daň vo výške 21 percent a druhej len 9 percent. Na týchto sadzbách sa nič nezmení ani v prípade presadenia amerického návrhu. Zmena bude spočívať v tom, že domáca firma v prípade uhradenia 9 percentnej dane v Maďarsku, bude musieť ďalších 6 percent doplatiť na Slovensku.

Jedinou šancou na udržanie nižšej sadzby, je presunutie celej firmy do Maďarska. Lenže to je pre mnoho podnikateľov nereálne. Automobilový systém funguje na just-in-time dodávkach a pre firmy je kľúčom k úspechu blízkosť k odberateľom. Práve z tohto dôvodu ostávajú u nás podniky aj dnes a to napriek tomu, že v okolitých štátoch môžu platiť ďaleko nižšie dane.

Koniec daňových rajov?

Tvrdú daňovú optimalizáciu využívajú hlavne firmy z oblasti informačných technológií. Tie budú môcť aj v budúcnosti platiť minimálne sadzby v daňových rajoch. Následne ale doplatia rozdiel chýbajúci do 15 percent v krajine, kde reálne zarobili peniaze. Teda nie v USA, kde majú oficiálne sídlo. Tento ústupok má zabezpečiť podporu Európskej únie.