Príťažlivosť krajiny sa stratila. Odzrkadľuje sa to v podpriemerných investíciách a nízkej tvorbe fixného kapitálu.
O Slovensko, napriek tomu, že je pomerne mladá a vysoko otvorená ekonomika, svetové firmy javia iba okrajový záujem. Dôvodov je viacero, no medzi najvýznamnejšie patrí strata ekonomickej atraktivity.
Hlavným kritériom väčšiny firiem pre investíciu v zahraničí je pomer kvality pracovnej sily k jej cene. Kvalita zamestnancov a vzdelanie na Slovensku hapruje. Podľa Indexu kvality vzdelania Svetového ekonomického fóra sa Slovensko nachádza na 79. mieste za takými štátmi ako je Kamerun, Irán, Nepál, Kolumbia lebo Tunisko.
Ak to nie je vzdelanie, musí to byť cena práce, ktoré zvyšuje atraktivitu krajiny. A tam Slovensko tiež stratilo svoju konkurencieschopnosť. Z 11 východoeurópskych krajín, ktoré sú členmi EÚ, má štvrté najvyššie náklady na prácu. Vyššie hodinové náklady práce sú iba v Slovinsku, Česku a Estónsku. Keď začal Eurostat v roku 2008 náklady zbierať, drahšie ako Slovensko bolo Poľsko a Maďarsko. Teraz sú lacnejšie o pätinu, resp. tretinu.
Druhým ekonomickým parametrom, ktorý zaujíma firmy, je výška daní z príjmu, ktoré musia odvádzať. A tu má Slovensko najvyššiu daň zo všetkých východoeurópskych krajín. Priemer východoeurópskych krajín sa nachádza na úrovni 17 percent. Kým Slovensko má voči nemu dane vyššie o 4 percentuálne body, Maďarsko má nižšie o 8 percentuálnych bodov a Bulharsko o 7.
Východoeurópske štáty sa dajú rozdeliť podľa ceny práce a korporátnych daňových sadzieb do troch skupín. V prvej sú krajiny, ktoré majú nadpriemerne vysoké oba parametre a sú tým pádom voči ostatným nekonkurencieschopné. Tu patri Slovinsko, Česko, Estónsko a Slovensko.
No kým v kvalite vzdelania je Estónsko na 17. mieste na svete, Slovinsko na 29. mieste, Česko je na 40. mieste, Slovensko až na 79. mieste. Vysoká cena práce a vysoké dane nie sú na Slovensku ekonomicky obhájiteľné.
Okrem priemerných sú tu aj štáty, ktoré sú nadpriemerne konkurencieschopné s nižšou cenou práce a nižšími korporátnymi daňami, ako je východoeurópsky priemer. Ide o Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Litvu. Tieto krajiny budú čoraz intenzívnejšie priťahovať zahraničný kapitál a dobiehať či predbiehať ostatné krajiny východnej Európy.
