Slovensko sa stráca z investičnej mapy. Príliv priamych zahraničných investícií sa zastavil

Priame zahraničné investície sú kľúčovým nástrojom hospodárskeho rozvoja. Nový kapitál postaví v menej rozvinutej krajine továrne, ktoré vytvoria zamestnanosť a vyššiu spotrebu. Ekonomika rastie. V ideálnom prípade sa novovytvorené zdroje použijú na zvýšenie vzdelanosti a rozvoj infraštruktúry, aby krajina ostala konkurencieschopná aj napriek pokračujúcemu rastu miezd. V horšom prípade sa prostriedky prejedia vyššou spotrebou. Tým však krajina postupne stráca konkurencieschopnosť, čím znižuje svoju budúcu produkciu aj životnú úroveň. To je aj prípad Slovenska.

Napriek tomu, že Slovensko má pomerne vysoký hrubý domáci produkt na obyvateľa a patrí do prvej päťdesiatky krajín sveta, v konkurencieschopnosti dlhodobo stráca. Znamená to, že časom bude aj jeho pozícia v hospodárskom rebríčku klesať. Podobný pokles či stagnáciu zaznamenávajú aj Maďarsko a Poľsko, na rozdiel od Česka, ktoré sa dostalo už do prvej dvadsiatky krajín podľa  konkurencieschopnosti rebríčka, ktorý zostavil švajčiarsky International Institute for Management Development. V ňom je Slovensko dlhodobo najmenej konkurencieschopná krajina V4. Následky toho sú významné.  

Investičné zaostávanie

Nižšia konkurencieschopnosť nie je len číslo, ale súbor kritérií, na základe ktorých si globálne firmy vyberajú miesto, kam investujú. Čoraz viac to prestáva byť Slovensko. Stačí sa pozrieť na údaje prílivu zahraničného kapitálu do krajín V4. Štatistika World Investment Report ukazuje, že za posledné tri roky do Česka natiekli priame zahraničné investície na úrovni 28 miliárd dolárov, do Maďarska 23 miliárd, do Poľska 74 miliárd a na Slovensko len 600 miliónov. Ide o katastrofálne nízke číslo, ktoré znamená, že až na niekoľko menších výnimiek zahraničný kapitál o Slovensko nemá záujem.

Posledné tri roky sú pre krajinu relatívnym extrémom, no ukazujú hĺbku problémov pred ktorými domáca ekonomika stojí. Nie vždy to tak bolo. Naopak, počas prvej dekády tohto storočia krajina excelovala v prílive zahraničného kapitálu. Počas obdobia vlád zameraných prevažne na podporu ekonomiky v rokoch 2000 až 2012 na Slovensko natieklo osem tisíc dolárov zahraničných investícií na jedného obyvateľa - najviac z celého regiónu.

Neskoršia dekáda, 2013 až 2022, formovaná vládami zameranými na podporu domácej spotreby priniesla úplný obrat tejto trajektórie. Kým Česko si zachovalo prílev kapitálu na úrovni 7 500 dolárov na obyvateľa, v prípade Slovenska číslo kleslo o 80 percent na 1 500 dolárov. Inak povedané, v prepočte na počet obyvateľov zahraničné firmy do Česka nalievajú takmer 5-násobne viac kapitálu, do Poľska takmer trojnásobne a Maďarska dvojnásobne viac kapitálu.

Slovensko stále žije z toho, čo doň investovali korporácie ako Volkswagen, Kia či Stellantis pred vyše dekádou. Z čoho bude žiť o ďalšiu dekádu, keď výrobu áut so spaľovacími motormi vystrieda výroba vozidiel s akumulátormi, je otázne. Napriek tomu, že krajina sa teší investícií Volva v objeme 1,2 miliardy eur, ide o pomerne malú sumu vzhľadom k investíciám v okolitých krajinách.

Korporácie uprednostňujú susedov

Česko každoročne získava priame zahraničné investície na úrovni okolo 10 miliárd dolárov. Prepočítané na veľkosť populácie, ide zhruba o štyri Volvá. Čo sa týka elektromobility, najväčšie regionálne investície smerujú do Maďarska.