Slovensko padá do pasce chudoby. Trhy nedovolia kvôli vysokým dlhom zásadné zníženie daní

Impérium, nad ktorým slnko nezapadá. V koloniálnych časoch to bolo označenie najsilnejšej vojenskej mocnosti, Veľkej Británie. Krajina s dlhou históriou v súčasnosti už nemá najsilnejšiu armádu ani veľké kolónie. Napriek tomu stále patrí medzi najbohatšie štáty sveta - patrí jej piata priečka.

Lenže ani tá nedokáže poraziť finančné trhy. Nečakaný problém vyvolal vládny plán na najradikálnejšie zníženie daní od roku 1972. Práve v tomto období ekonomický rast Veľkej Británie naštartovala jedna z najvplyvnejších političiek minulého storočia Margaret Thatcherová. Snahu o zopakovanie podobného úspechu mala aj súčasná premiérka Liz Trussová.

Lenže v jej prípade sa história nebude opakovať. Finančné trhy jej nedovolili presadiť razantné znižovanie sadzieb. Dôvodom boli obavy zo splácania obrovského verejného dlhu. Britská vláda totiž nepredstavila žiadne opatrenia na kompenzáciu radikálneho zníženia daní. Spoliehala sa na to, že problém vyrieši lepší hospodársky rast, čo sa ukázalo ako osudová chyba. Investorov na finančných trhoch to však značne vyplašilo. Britská centrálna banka dokonca musela zasiahnuť a miestne penzijné fondy ochrániť pre hrozbou bankrotu. Práve pre nezvládnutie týchto problémov prišiel o kreslo britský minister financií a vláda bola zároveň prinútená zrušiť navrhované znižovanie daní.

Neúspešný plán

Britská vláda pôvodne plánovala od apríla 2023 znížiť základnú sadzbu dane z príjmov z 20 na 19 percent. Daň nadpriemerne zarábajúcich ľuďoch mali klesnúť zo 45 na 40 percent. Finančné trhy pritom počítali s tým, že budúci rok stúpne firemná daň z 20 na 25 percent a získané peniaze sa použijú na splácanie dlhov.

Rýchly rast verejného dlhu

Veľká Británia je bohatá krajina. Jej ekonomický výkon minulý rok dosiahol 3,2 bilióna amerických dolárov. Pre porovnanie hrubý domáci produkt malej slovenskej ekonomiky mal vlani hodnotu 112,4 miliardy dolárov. Pri porovnaní výšky verejného dlhu je však na tom lepšie domáca ekonomika, ktorej záväzky v roku 2021 dosiahli hodnotu 63,1 percenta HDP a britské až 95,9 percenta HDP.

Pri porovnaní dát je vidieť viaceré vážne problémy. Súčasný slovenský dlh je na podobnej úrovni ako britský v roku 2009. Pokračovanie v zlom hospodárení v kombinácií s ďalšou nečakanou krízou môže slovenské záväzky vystreliť na problémovú úroveň už do konca dekády. Slovenská vláda vo veľkom zvyšuje dlhodobé výdavky. V parlamente len nedávno prešiel rodičovský bonus, čiže prudké zvyšovanie penzií rodičom bohatých detí. V priebehu pár týždňov sa s veľkou pravdepodobnosťou schváli aj daňový bonus. Ten opäť najviac pomôže nadpriemerne zarábajúcim ľuďom s viac deťmi.

Štátnu pokladnicu masívna podpora bohatšej časti spoločnosti každý rok pripraví o viac ako miliardu eur. Nebezpečný rast výdavkov vláda plánuje vykryť postupným zvyšovaním veku odchodu do penzie, priznávaním nižších penzií bezdetným ľuďom či slabšou podporou druhého piliera. Najviac peňazí ušetrí prvé spomínané opatrenie. Lenže málokomu sa chce pracovať do sedemdesiatky a v snahe získať čo najviac voličov opätovné zavedenie dôchodkového stropu avizuje opozičný Smer. Za vládou nakoniec ostanú obrovské výdavky a minimálne úspory. Súčasná opozícia neplánuje rušiť daňový ani rodičovský bonus. Ak do takto nastavených výdavkov udrie ďalšia vážna kríza, verejný dlh vyletí na neudržateľnú úroveň a krajina začne mať obrovské problémy.

Problémy chudobného Slovenska