Slovensko najviac zadlžia hlasní kritici vysokých dlhov. Heger nemá odvahu na nepopulárne kroky

V úvode rokovania sa za rečnícky pult postavil predseda Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Marián Kotleba, ktorý ho odmietal opustiť a pár desiatok minúť blokoval prijatie rozpočtu. Nepáčilo sa mu vysoké zadlžovanie štátu a to, že si predseda vlády Igor Matovič počas rokovania odišiel z miesta určeného pre premiéra a sadol si k poslancom Obyčajných ľudí (OĽANO).

„Určite vám vadí navrhované znižovanie platov poslancov o 500 eur a toto je tá vaša sociálna politika v praxi,“ povedal poslanec OĽANO Jozef Pročko. Poslanci ĽSNS kontrovali návrhom na zníženie platov o tisíc eur.

Po krátkej prestávke bol Marián Kotleba vykázaný z rokovacej sály. Napriek tomu neopustil rokovací pult a tak poslanec Marián Viskupič (SaS) spustil hlasovanie o rozpočte z vedľajšieho pultu. Následne za zákon roka hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 48 a nikto sa nezdržal. Po skončení hlasovania prestal M. Kotleba blokovať hlavný rečnícky pult a národná rada pokračovala v schvaľovaní ďalších zákonov.

Súčasná vláda verejný dlh Slovenskej republiky zvýši na rekordne vysoké hodnoty. Paradoxne tak spravia Obyčajní ľudia, ktorí ešte v opozícií tvrdo kritizovali rozpočty predchádzajúcich vlád Smeru a aj v súčasnosti sami seba vyhlasujú za zodpovedných hospodárov.

„Dovoľte, aby som vám dnes prezentoval rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti,“ s týmito slovami predstúpil pred poslancov národnej rady minister financií Eduard Heger (OĽANO). Lenže namiesto plánu na záchranu verejných financií v ťažkých časoch pandémie nasledovalo zhodnotenie chýb Smeru. V parlamente zazneli známe fakty o stagnovaní v dobiehaní životnej úrovne bohatých západných krajín a prepadoch v ekonomických rebríčkoch.

Lenže pre prudký rast dlhov ani budúcnosť slovenskej ekonomiky nevyzerá moc ružovo. V rozpočte na najbližšie tri roky ministerstvo financií naplánovalo, že hrubý verejný dlh z minuloročnej hodnoty 48,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) vystrelí v roku 2023 na 69,4 percenta HDP. Potom ako zlý plán definitívne posvätil parlament, môže krajinu od vysokých dlhov zachrániť jedine nečakane rýchly koniec pandémie.

Okrem pandémie sa rapídne zhoršenie verejných financií dá pripísať chaotickému zatváraniu ekonomiky, neochote vlády viac šetriť a strachu z nepopulárneho zvyšovania daní. Počas prevej vlny vláda úplne zatvorila všetky obchody napriek tomu, že v krajine každý deň pribúdali len desiatky nakazených. Výzvy na skoršie otvorenie od ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) premiér Igor Matovič (OĽANO) ignoroval.

Krajina vďaka tomu zažila najväčší hospodársky pokles HDP od roku 1996, keď medziročný pokles v 2. štvrťroku 2020 dosiahol hodnotu 12,1 percenta HDP. Za väčšinu pádu mohli zastavené fabriky, ale rozumnejšie spravovanie štátu mohlo minimálne stlmiť aj tak veľké problémy podnikateľov v gastronómií a cestovnom ruchu. Našťastie v treťom štvrťroku sa situácia zlepšila a medziročný pokles HDP dosiahol len 2,4 percenta.

Zdroj: Jakub Kotian

Zbytočné zvyšovanie výdavkov

Napriek relatívne dobrému zvládaniu pandémie v posledných mesiacoch slovenský rozpočet stále počíta s prudkým rastom verejného dlhu. Dôvodom je snaha zavďačiť sa voličom aj v časoch recesie a napríklad výdavky ministerstva práce v budúcom roku stúpnu o 354 miliónov eur. Takmer polovica z týchto peňazí podporí krízou najmenej zasiahnutých penzistov, ktorým štát už v tomto roku začne vyplácať 13. dôchodky v rozpätí od 50 do 300 eur.

Väčšina zamestnancov pritom buď nemá 13. platy alebo ich stratí z dôvodu krízy a zrušenia daňovo – odvodového zvýhodnenia. Ak by vláda rovnakú odvahu nabrala aj pri starších ľuďoch, tak štátna pokladnica každý rok ušetrí až 310 miliónov eur. Navyše penzisti dnes nepatria medzi najviac sužované skupiny obyvateľstva a chudoba hrozí hlavne chudobným matkám s deťmi.

V časoch krízy sa vláda rozhodla zvyšovať aj výdavky na obranu a vojaci v roku 2021 dostanú pridaných 65,9 milióna eur. Rezort obrany dnes patrí Obyčajným ľuďom, ktorí ešte ako opozičná strana kritizovali SNS za nákup amerických stíhačiek F-16 a dnes nemajú problém so zvyšovaním výdavkov na zbrojenie.

Ako prázdne slová vyznievajú aj sľuby vlády o znižovaní štátnych úrad níkov. „Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2021 vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť na úrovni 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb,“ uvádza sa vo vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Tesne po zostavení vlády koaličná SaS verejne hovorila o snahe prepustiť až pätinu štátnych zamestnancov.

Strach z nepopulárnych opatrení

Predchádzajúcu krízu slovenská ekonomika prekonala vďaka viacerým nepopulárnym opatrenia. Ešte počas vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) stúpla daň z pridanej hodnoty (DPH) z 19 na 20 percent. Počas druhej vlády Roberta Fica sa zas firmy museli platiť daňové licencie a výrazne stúpalo aj odvodové zaťaženie živnostníkov.

Dnes poslanci vládnej koalície na poslednú chvíľu presadili len kozmetické zmeny a viacero opatrení prinesie do štátnej pokladnice v roku 2021 okolo 27,2 milióna eur. Peňazí mohlo byť aj viac lenže spolu s viacerými škrtmi prišlo aj k zvyšovaniu výdavkov. Presadené zmeny spôsobia, že budúcoročný deficit vykazovaný v metodike ESA 2010 klesne zo 7,44 percenta na 7,41 percenta HDP.

Z pohľadu celých verejných financií sú úspory v miliónoch eur v podstate drobné. Celkové príjmy sú totiž v budúcom roku plánované na 39,6 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur a deficit 8,05 miliardy eur.

V parlamente prijaté zmeny prinesú 15 percentnú daň z príjmu len takzvaným mikrodaňovníkom, ktorých ročný príjem dosiahne maximálne 49 790 eur. Túto výhodu mali pôvodne získať podnikatelia s ročným príjmom do 100-tisíc eur. Toto opatrenie štátu v budúcom roku ušetrí 21 miliónov eur.

Bežní ľudia zas stratia možnosť zvyšovať si nezdaniteľný základ dane o časť peňazí minutých v kúpeľoch, ktoré navyše prídu aj o výhodnejšie odpisovanie majetku. Kombinácia týchto dvoch zmien v roku 2021 do štátnej pokladnice prinesie 5,8 milióna eur. Na druhej strane pre zvýšenie daňového bonusu výdavky na poslednú chvíľu stúpnu o 45,5 milióna eur.

Namiesto plánu biblické obrazy

Nulovú snahu o skrotenie vysokých dlhov vláde vyčítajú ratingové agentúry, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, či bankoví analytici. „Kľúčové je predstaviť konkrétny realistický ozdravný plán, ten môže podporiť predaj a stabilizáciu výnosov dlhopisov podstatným spôsobom, prakticky okamžite,“ hovorí pre TREND Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Práve on už od roku 2003 zodpovedá za emitovanie cenných papierov Slovenskej republiky.

Napriek radám odborníkov sa v rozpočte objavili len neurčité formulácie, ktoré sľubujú od roku 2022 znižovať štrukturálny deficit o 1 percentuálny bod za rok. „Sme si vedomí potreby budúcej konsolidácie a po doznení krízy sme pripravení začať schádzať z obrovskej dlhovej hory. No v tomto momente nastaviť konsolidáciu, keď sa musíme zameriavať hlavne na investície, považujem za predčasné,“ reaguje E. Heger.