Slovensko môže prísť o miliardu z eurofondov, ale nie je v tom samo. Slabo čerpajú aj Francúzi

Slovenská ekonomika v krajnom prípade príde o viac ako miliardu eur z eurofondov. Takýto obraz dáva pohľad na vývoj čerpania eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020. Zo sumy vo výške 16,6 miliardy eur je v súčasnosti vyplatených len 72 percent. Podľa zaužívaných pravidiel musia byť všetky peniaze minuté najneskôr tri roky po skončení programového obdobia. Teda práve v roku 2023.

Počas najbližších deviatich mesiacov musí Slovensko dostať z Bruselu niečo nad 4,6 miliardy eur, v opačnom prípade už nenávratne príde o nevyčerpané eurofondy. Minúť obrovský finančný balík na poslednú chvíľu nikdy nie je jednoduché. Brusel môže v rámci kontroly odhaliť rôzne problémy. Od nehospodárneho nakladania s peniazmi cez zlé hodnotenie projektov až po netransparentné nastavenie výzvy s cieľom zvýhodniť úzky okruh uchádzačov. Odstrániť spomínané nedostatky na poslednú chvíľu nebude jednoduché a výsledkom môže byť prepadnutie obrovskej sumy peňazí.

Miliarda politikov netrápi

Krajina naposledy vo veľkom míňala eurofondy v roku 2015. V tom čase išlo o dočerpanie programového obdobia 2007 až 2013. Slovensko bolo na tom pred ôsmimi rokmi oveľa horšie ako dnes. Začiatkom roka 2015 bolo vyčerpaných len 60 percent eurofondov, pričom začiatkom roka 2023 to bolo 70 percent. „Predpokladáme, že do konca roka 2023 dočerpáme 92 percent balíka. V samotnom roku 2023 tak vyčerpáme 22 percent alokácie, kým za rok 2015 to bolo až 35 percent alokácie,“ uvádza v najnovšej Makroekonomickej prognóze Inštitút finančnej politiky. Inými slovami, Slovensko z programového obdobia 2007 až 2013 dokázalo vyčerpať 95 percent eurofondov a s veľkou pravdepodobnosťou z programového obdobia 2014 až 2020 vyčerpá len 92 percent.

Naplnenie tohto scenára môže krajinu definitívne pripraviť o 1,28 miliardy eur. Za tieto peniaze dokážu stavebné firmy postaviť v krajských mestách dve špičkové nemocnice. V súkromnej sfére hrozba oveľa menšej straty vedie k vyhodeniu vrcholového manažmentu. V domácej politike nejde ani len o jednu z hlavných tém predvolebného boja. Prepadnuté eurofondy budú totiž výsledkom práce štyroch posledných vlád. Svoj podiel viny na neschopnosti minúť určené peniaze nesie väčšina politických strán sediacich v slovenskom parlamente.

Rozpadnutá koalícia mohla nevyčerpané eurofondy po nástupe pandémie minúť na podporu ľudí a firiem. Lenže namiesto toho sa rozhodla uprednostniť vlastné projekty. Počas vlád vedených stranou Smer zas obrovský škandál spôsobila SNS. Ministerstvo školstva peniaze určené na vedú a výskum pridelilo aj firmám neznámym vo vedeckých kruhoch. Niektoré podniky s dotáciami v miliónoch eur plánovali robiť špičkový výskum v prázdnych skladoch. Po prevalení problému musel nakoniec zasiahnuť Brusel. Výsledkom bolo škrtanie eurofondov za približne 150 miliónov eur.

Nie sme jediní