Začiatkom júla sa stala bizarná politická udalosť. Úrad vlády zverejnil správu, že vláda podpísala so zástupcami spoločnosti Volkswagen memorandum o zámere investovať do závodu v Bratislave pol miliardy eur. Pár minút nato úrad požiadal o stiahnutie správy. Môžeme sa len domnievať, čo bolo dôvodom. Pravdepodobne išlo o fakt, že Slovensko je len jednou z potenciálnych krajín, kam môže investícia Volkswagenu smerovať. Predtým firma plánovala investovať do Turecka, ktoré sa však ukázalo ako riziková krajina z geopolitického aj ekonomického hľadiska.
O mesiac neskôr, začiatkom augusta, ďalšia nemecká automobilka Porsche oznámila investíciu na Považí v objeme štvrť miliardy eur. Tentoraz však už bez tlaku na väčšiu štátnu pomoc. Pre súčasné politické elity to môže byť znamením, že slovenská ekonomika je stále konkurencieschopná a investície sa tu hrnú. Investície však prichádzajú z úplne iného dôvodu.
Podľa renomovaného rebríčka Doing Business bolo Slovensko po Dzurindových a Miklošových reformách ešte v roku 2010 suverénnym lídrom regiónu v atraktivite podnikateľského prostredia. Už o päť rokov nás predbehlo Česko aj Poľsko. V roku 2020 sa situácia o čosi vyrovnala, no prvenstvo v regióne obsadilo Poľsko, ktoré sa vzhľadom na svoju veľkosť stalo významným lákadlom pre prílev zahraničných investícií. Slovensko mu môže konkurovať iba v oblastiach, kde už má vybudovanú silnú infraštruktúru a investorom ponúka dostatočný synergický efekt – ako v prípade automobilového priemyslu. Stávka na jednu kartu sa chtiac-nechtiac násobí.
Východná Európa napína svaly
Koronakríza postihne slovenskú ekonomiku pravdepodobne viac, ako sa očakáva. Ekonómovia síce tvrdia, že spotreba už skoro dobehla predkrízové úrovne a od dna sa odrazila aj priemyselná produkcia, je však naivné myslieť si, že ekonomika sa ocitla na ceste rýchlej obnovy. Aktuálne údaje zo západoeurópskych krajín ukazujú, že ekonomická aktivita po júnovom zotavení počas letných mesiacov zastala zhruba na úrovni 90 percent predkrízových hodnôt. To pri druhej vlne koronakrízy neveští nič dobré.
Koronakríza však, paradoxne, pre Slovensko a zvyšok východnej Európy poskytuje obrovskú príležitosť. Omnoho väčšiu ako niekoľko miliárd eur z Fondu obnovy a odolnosti. Podľa nedávnej štúdie McKinsey Global Institute koronakríza a deglobalizácia spôsobia v najbližších piatich rokoch presun možno až štvrtiny dodávateľskej siete smerom k bezpečnejším a menej zraniteľným destináciám. Globálne firmy budú dôkladne prehodnocovať celú svoju dodávateľsko-odberateľskú sieť, čím sa bude výroba regionalizovať. Kým sa doteraz európske firmy hnali za lacnou pracovnou silou do Ázie, pandémia a politika Donalda Trumpa ukázali, že môže byť omnoho bezpečnejšie investovať do východoeurópskych krajín. Krajiny V4 majú obrovský potenciál z koronakrízy vyťažiť. Investície Volkswagenu a Porsche na Slovensku sú len prvou lastovičkou. Je dôležité, aby pre Slovensko neboli poslednou.
Storno tlačovej správy o Volkswagene je znamením, že finálne rozhodnutie vo Wolfsburgu ešte nepadlo. Spoločnosť bude dôkladne zvažovať výhody a nevýhody každej potenciálnej destinácie. Všetky štáty V4 sú pritom kandidátmi na investíciu. A budú sa snažiť ponúknuť čo najlepšie podmienky. Tie však už dávno nie sú len o štátnych dotáciách a daňových úľavách. Tí racionálnejší politici začali podporovať tvorbu kvalitného podnikateľského prostredia tak, aby investície prichádzali samy a v čo možno najväčšom meradle. Bude zaujímavé sledovať, koľko prostriedkov Fondu obnovy a odolnosti krajiny V4 využijú na reformu podnikateľského prostredia. Ak to spravia ostatné krajiny a naša nie, Slovensko sa čoskoro ocitne na ekonomickom chvoste V4.
Bruselská šanca na zmeny
Európski lídri sa rozhodli, že podporia európsku ekonomiku postihnutú koronakrízou 750-miliardovým balíkom peňazí. Keďže sa jeho splácaním zaťažia budúce generácie, je pre Európsku komisiu principiálne, aby sa peniaze využili najmä na reformy, ktoré podporia budúci ekonomický a spoločenský rozvoj. Viacero ľudí znalých problematiky tvrdí, že zásadnou podmienkou využitia fondu je vypracovanie strategických reforiem, ktoré zvýšia budúcu konkurencieschopnosť krajín. Jednou z možností je prekopanie daňovo-odvodového systému, ktorý sa v posledných rokoch stal hlavnou brzdou rastu konkurencieschopnosti Slovenska.
V programovom vyhlásení vlády sa nedá nájsť mnoho strategických reforiem, čo znižuje potenciál, že vláda dokáže pod časovým stresom prísť s dobre pripraveným reformným balíkom. Kontúry reforiem totiž treba predstaviť Bruselu do polovice októbra. Keďže OĽaNO vkladá prioritný záujem do zdravotníctva, je možné, že práve tam bude smerovať väčšina nových zdrojov. Hlavným zámerom ministerstva zdravotníctva môže byť postavenie desiatok nových regionálnych nemocníc za miliardy eur. Ak sa budovanie nových nemocníc spojí s veľkou zmenou financovania zdravotníctva, Brusel môže na plán kývnuť. Na financovanie zdravotníckej reformy by tak mohla ísť teoreticky až tretina zdrojov z fondu. Marketingovo a politicky lákavá oblasť, no ak by reforma financovania zdravotníctva nebola efektívna, hrozí, že peniaze sa utopia v nových budovách a o pár desiatok rokov je Slovensko tam, kde v súčasnosti.
Daňová reforma v nedohľadne
Ekonómovia a podnikateľské združenia prichádzajú s plánmi, ako by sa Slovensko mohlo vymaniť zo súčasnej nízkoefektívnej ekonomiky s prívlastkom „montážna dielňa“. Krajina potrebuje vytvoriť také právne prostredie, ktoré by podporovalo snahu súkromného kapitálu na Slovensku investovať a rozvíjať domáci a aj zahraničný produkčný potenciál smerom k podpore vyššej pridanej hodnoty a znalostnej ekonomiky. Aj preto sa nedávno objavila iniciatíva Daňového manifestu 2020.
Široká koalícia pätnástich zamestnávateľských združení, obchodných komôr a profesijných asociácií pripravila súbor odporúčaní, ktoré môžu v prípade včasnej implementácie pomôcť podnikateľskému prostrediu. Na rozdiel od podnikateľského „kilečka“, ktoré vláda prednedávnom schválila, ide o omnoho zásadnejšie kroky, ktoré majú potenciál pomôcť firmám už teraz v čase koronakrízy. Mnohé navrhované opatrenia sa môžu stať základom pre väčšiu, takú potrebnú komplexnú daňovú reformu. Medzi navrhované kroky patrí podpora inovácií a investícií zavedením či vylepšením superodpočtov či superodpisov, podpora reinvestície kapitálových výnosov, skrátenie lehoty amortizácie či efektívnejší režim zápočtu ziskov a strát v čase koronakrízy.
Napriek tomu, že mnoho z týchto opatrení je rýchlo a jednoducho implementovateľných, ministerstvo financií neprejavilo záujem o ich včlenenie do prebiehajúcej novelizácie zákona o dani z príjmov. Naopak, zmena legislatívy, ktorá prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, odráža najmä snahy vlády o zabránenie potenciálnym daňovým únikom do daňových rajov, čo ekonómovia v súčasnej hospodárskej kríze považujú za záležitosť marginálneho ekonomického významu.
Svetielko nádeje
Renáta Bláhová, poradkyňa ministra financií Eduarda Hegera a partnerka BMB Partners, pre TREND potvrdila, že súčasná vláda nebude tolerovať žiadne daňové úniky. V navrhovanej novele zákona o dani príjmov zatiaľ veľa propodnikateľských zmien nie je. Výnimkou je oslobodenie príspevkov na pracovné miesta od dane z príjmov, ktoré sa bude týkať spätne dotácií získaných aj za rok 2020, čo v podstate znamená 20-percentné zvýšenie už poskytnutej štátnej pomoci.
Ministerstvo financií podľa slov Renáty Bláhovej však pripravuje aj komplexnejšiu daňovú reformu. Jej rozsah bude závisieť aj od veľkosti prostriedkov z fondu obnovy a odolnosti, ktoré vláda na ňu vláda v kapitole Fiškálna reforma vyčlení. Práce na jej detailoch sú v plnom prúde, v druhej polovici septembra by mali byť viac menej hotové, 15.10. je prvý termín pre EÚ. Nateraz je dobre rozpracovaná najmä dôchodková reforma, Bláhová by osobne rada videla podporu podnikateľov aj v oblasti daní, založenú na troch pilieroch: zrýchlení odpisov, významnom vylepšení odpisovania strát a úprave daňovo-odvodového zaťaženia práce.
Zrýchlené odpisy by sa mohli týkať najmä technológií spĺňajúcich definíciu Priemyslu 4.0. Tam by sa lehota odpisovania mohla skrátiť aj na polovicu a pridať by sa mohol aj odpisový bonus s cieľom stimulovať aspoň dočasne investície do inovatívnych projektov.
Čo sa týka daňových strát, Slovensko má podľa daňovej poradkyne Bláhovej dlhodobo najreštriktívnejšie umorovanie daňovej straty v celej Európskej únii, ktoré je v rozpore s princípom daňovej neutrality. Zo súčasných štyroch resp. päť rokov (platí až od 1.1.2020) by sa malo zvýšiť minimálne na sedem rokov, väčšina krajín EÚ pritom umorovanie daňovej straty časovo neobmedzuje vôbec (pozri obrázok nižšie).
Aj daňovo-odvodové zaťaženie je z pohľadu zamestnávateľa medzi najvyššími v Európe. Na Slovensku platia firmy odvody vo výške 35 percent z hrubej mzdy oproti asi 20 percentám plateným v Rakúsku či Nemecku. Daňová reforma sa môže prelínať aj s odvodovou reformou. Ak sa aj nepodarí významne znížiť odvody, Bláhová verí, že aj zavedenie dlhodobého kurzarbeitu by malo byť pre podnikateľov významnou motiváciou zamestnávať a investovať.
Nepokazme si to
Navrhované tri piliere sú rozhodne krokom k podpore podnikania. Majú však dva zásadné problémy. Prvým je časové oneskorenie a druhým je potreba dosiahnutia politického konsenzu. Súčasná vláda zatiaľ neukázala, že by jej priority ležali v podpore ekonomiky. Dokonca aj v čase koronakrízy bola pomoc pomalá a neefektívna. Vzhľadom na to, že už v programovom vyhlásení vláde chýbali reformné ambície, je pravdepodobné, že ani peniaze z fondu obnovy a odolnosti nebudú smerovať prioritne do podpory hospodárskeho prostredia.
Ak by sa aj vláda dohodla na veľkej daňovej reforme, tá zaberie čas. Bežné medzirezortné pripomienkové konanie trvá deväť až desať mesiacov, čo znamená, že potenciálne daňové zmeny nenadobudnú účinnosť skôr ako na začiatku roka 2022. V tom najoptimistickejšom prípade to pre Slovensko znamená stratený rok a pol času. Stále však lepšie ako tucet rokov predchádzajúcich vlád pod taktovkou Smeru-SD.
Ostatné scenáre sú omnoho horšie. Napríklad v tom, že z daňovej reformy sa stane iba minireforma, na ktorú vláda nealokuje žiadne väčšie zdroje. Slovensko si však nemôže dovoliť byť lokálne – robiť vlastnú politiku založenú na tom, čo požaduje najširšia báza voličov. Medzi štátmi vždy existovala a bude existovať konkurencia v rôznych oblastiach, napríklad daňovej či imigračnej. Tú imigračnú Slovensko na celej čiare prehráva. Najvzdelanejšia mladá pracovná sila neustále odchádza za lepšími podmienkami do Česka. Kým Česko svoj demografický a s tým súvisiaci ekonomický úpadok nezažije, Slovensko môže byť už o pár dekád populačne a ekonomicky menšie o štvrtinu. Kým sme ešte pred dvomi dekádami cítili ekonomickú zaostalosť Poľska, tá už je dávno preč. Ak Maďarsko dokáže správne uchopiť európske fondy, nakoniec nás môže predbehnúť aj ono. Ich daň z príjmu firiem na úrovni deväť percent nie je výkrikom do tmy, ale snahou profilovať sa ako konkurencieschopná a investorsky priateľská ekonomika.
Slovensko nie je ostrov a nedá sa oplotiť, aj keby to mnohí chceli. Veľkou výhodou európskeho spolužitia je, že konkurencia medzi krajinami ukazuje, čo robia dobre a čo zle – ako v riešení koronakrízy, tak aj v pomoci ekonomike. Mnoho dobrého je vymyslené a funguje. Stačí nájsť chuť a politickú odvahu implementovať fungujúce reformy aj u nás. Je na novej vláde, aby to v čase obrovskej príležitosti nepokazila.
- Ján Oravec: Náš veľký eurofondový test
Eurofondy sú s nami nielen celých šestnásť rokov nášho členstva v Európskej únii, ale v podobe predvstupových fondov Phare boli s nami už roky predtým. Postavili sme za ne mnoho užitočnej infraštruktúry. Ale zrealizovali sme aj mnoho zbytočných projektov. Rozhodovanie o nich často poznačila neefektívnosť, ale aj korupcia. Paradoxne, celospoločenská kritika týchto neduhov viedla takmer až k ochromeniu čerpania eurofondov. Podarí sa nám konečne tieto nedostatky eliminovať alebo aspoň obmedziť? Začneme prostriedky z eurofondov konečne investovať, nielen míňať? To je prvá časť veľkého eurofondového testu, ktorý nás čaká. Jeho druhá časť má objem 40 miliárd eur. Dala by sa sformulovať do otázky: Ako obstojíme pri investovaní doteraz nevyčerpaných miliárd zo súčasného rozpočtu EÚ, ďalších miliárd z budúceho rozpočtu EÚ a súčasne mimoriadnych prostriedkov z Fondu obnovy?
Riziko zlyhania je veľké. Skeptici môžu oprávnene poukazovať na našu neslávnu eurofondovú minulosť. Naopak, optimisti môžu vychádzať z toho, že v nedávnej minulosti sme niekoľkokrát preukázali, že v tých najkritickejších momentoch sa vieme zmobilizovať. Veľká kopa peňazí, ktorá vznikla tým, že sa zliali eurofondy z troch zdrojov, je naša veľká a jedinečná príležitosť zásadne modernizovať Slovensko, jeho ekonomiku, ale aj celú spoločnosť. Aby sme ju dokázali úspešne využiť, musíme si dať pozor minimálne na tri podstatné veci.
Po prvé, k štyridsiatim eurofondovým miliardám musíme pristupovať ako k jednému investičnému balíku. Nesmieme urobiť tú chybu, že ich časť „len“ dočerpáme, druhú mimoriadne vyčleníme na reformy a tretiu budeme opäť riadne používať v štandardnom režime rozpočtu 2021 – 2027. Po druhé, v investičných prioritách musíme akceptovať rámce dané Európskou komisiou, ktorými sú digitalizácia a zelená ekonomika, ale prím v nich musí hrať naša vlastná ambícia realizovať veľmi dlho odkladané reformy: zásadné zjednodušenie daňového a odvodového systému, zníženie odvodového zaťaženia práce, decentralizáciu či zvýšenie kvality vzdelávania. Po tretie, musíme zásadne zjednodušiť samotný systém čerpania eurofondov. Preto musíme radikálne upustiť od súčasného komplikovaného systému. Nahradiť ho len niekoľkými jednoduchými pravidlami. Čo najmenej komisií a subjektívneho rozhodovania, čo najviac automatizmu.
V tomto veľkom eurofondovom teste musíme uspieť. A to nie kvôli sebe, ale najmä kvôli deťom a vnukom, ktoré budú naše nadchádzajúce eurofondové hodovanie splácať desiatky rokov.
Ján Oravec štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
