Slovensko by z dostatku elektriny mohlo ťažiť. Je to obchodná komodita i záruka sebestačnosti

Európa v súčasnosti čelí poklesu globálnej konkurencieschopnosti aj pre vysoké ceny energií, v porovnaní s Čínou a USA. Po energetickej kríze viaceré krajiny ohlásili posilňovanie jadrovej energetiky. S novými atómovými elektrárňami sa spájajú miliardové náklady a dlhoročný proces výstavby. Odborník na jadrovú energetiku, profesor Vladimír Slugeň pre TREND hovorí, s akými financiami treba nevyhnutne počítať a ako neprísť o jadrových expertov, ktorých nám môže odlákať zahraničie.

Aké sú prvotné náklady a investície na jeden reaktor?

Závisí to od krajiny, jej hospodárskeho rozvoja, aký typ reaktora a dizajn si zvolí. Ďalej to závisí i od toho, aký dodávateľský reťazec sa na tom dá aplikovať, aké je legislatívne prostredie na verejné obstarávanie, ktoré keď sa predlžuje, tak cena narastá. Zjednodušene, 1 200-megawattový blok môže vyjsť na desať miliárd eur v priebehu výstavby v desiatich až pätnástich rokoch.

A čo návratnosť?

Splácanie závisí od ceny komodity, teda elektrickej energie, ktorú predávate na burze.

Vieme, že cena elektriny v krízových mesiacoch v uplynulých dvoch rokoch stúpla aj cez 200 eur za megawatthodinu. Ak je cena taká, ako v súčasnosti, okolo 60 eur za megawatthodinu, tak môže byť návratnosť dvanásť až pätnásť rokov. Po dvanástich rokoch už elektráreň splatí svoje investičné náklady a začne zarábať. S víziou, že takto bude zarábať ďalších 50 až 70 rokov.

A čo ďalšie benefity?

Pri jadrových elektrárňach treba hovoriť aj o energetickej bezpečnosti. To znamená, že v nemocnici vám nepovedia, že dnes neoperujeme, lebo nemáme dostatok elektriny. Máme síce záložný generátor, ale nafta je drahá, tak si to skoncentrujeme na piatok a vtedy všetko zoperujeme. To je pre nás v súčasnosti nepredstaviteľné. Odvykli sme si od výpadku siete. Pre priemysel by následky výpadkov a opätovného napojenia celej siete, predstavovali škody vo výške desiatok miliónov.

Takže treba hovoriť viac o energetickej bezpečnosti?

Napríklad pri dátových centrách by pri výpadkoch hrozila strata dát, a to môže byť spojené aj s národnou bezpečnosťou. Negatívnych dopadov je veľmi veľa.