Slovenské verejné financie sú v zlom stave. Európska komisia prognózuje najvyššie deficity

K vypuknutiu naozaj tvrdej krízy na Slovensku počas nasledujúcich dvoch rokov s veľkou pravdepodobnosťou nepríde. Európska komisia napriek všetkým súčasným problémom očakáva zvyšovanie hospodárskeho výkonu slovenskej ekonomiky. Produkciu miestnych podnikov potiahne rast zákaziek zo zahraničia, pomôže aj stabilizácia cien energií a klesajúca inflácia vyústi v opätovný rast spotreby domácností. Hospodárstvo potiahnu aj štátne zákazky či realizovanie projektov z plánu obnovy alebo eurofondov.

„Očakáva sa, že slovenský HDP v roku 2023 vzrastie o 1,3 percenta, podporený silným vývozom a investíciami, a o 1,7 percenta v roku 2024, keď sa spotreba začne zotavovať zo šoku z cien energií,“ konštatuje v jesennej prognóze Európska komisia. Podľa jej odborníkov narastie v roku 2025 slovenské HDP o 2,5 percenta. Obyvateľov čaká relatívne pokojné obdobie ekonomického rastu. V nasledujúcich dvoch rokoch sa skončí aj problém s vysokou infláciou. Európska komisia v tomto roku počíta s priemerným rastom cien o 10,8 percenta, budúcom o 5,2 percenta a v roku 2025 o 3,0 percenta.

Koniec dotácií

Budúcoročná inflácia bude pravdepodobne ešte o niečo nižšia. Európska komisia totiž počíta so skončením pomoci s vysokými cenami energií. Nová vláda, naopak, ubezpečuje, že občanom prispeje aj v roku 2024 a nenechá ich platiť trhové ceny. Slovensko odhadom len v tomto roku na riešenie problému drahých energií minie viac ako dve miliardy eur. Otázne je, koľko peňazí si bude môcť krajina dovoliť utratiť v roku 2024. Súčasná pomoc je z veľkej časti financovaná na dlh. Finančné trhy takýto nezodpovedný prístup nemusia v budúcom roku tolerovať.

Problém vysokých deficitov

Európska komisia v tomto roku prognózuje deficit slovenských verejných financií na úrovni 5,7 percenta HDP. Ide o štvrtý najhorší výsledok v rámci dvadsaťsedemčlennej Európskej únie. V roku 2024 má deficit dosiahnuť 6,5 percenta HDP a v roku 2025 až 6,8 percenta HDP. Slovensko má byť zároveň počas nasledujúcich dvoch rokov najhoršie hospodáriacou krajinou v celej Európskej únii. Otázne je, ako sa k takémuto prvenstvu postavia finančné trhy a či novej vláde požičajú dosť peňazí na sľúbené zvyšovanie sociálneho štandardu.

„Predpokladá sa, že v roku 2024 sa deficit verejných financií ďalej zvýši na 6,5 percenta HDP, a to aj napriek zmierneniu inflačných tlakov a zrušeniu opatrení súvisiacich s energetikou,“ konštatuje Európska komisia. Problémy spôsobia už schválené zmeny v dôchodkovom systéme. Tie v nasledujúcich rokoch prudko zvýšia výdavky štátneho rozpočtu. Nová vláda navyše plánuje ďalší rast prostredníctvom zavedenia plnohodnotného trinásteho dôchodku. „Oneskorené dodávky vojenského vybavenia a zvýšenie výdavkov na obranu takisto prispejú k prehĺbeniu deficitu. Keďže sa očakáva, že väčšina novoprijatých opatrení bude trvalá, rozpočtový deficit by mal zostať vysoký, a to na úrovni 6,8 percenta HDP v roku 2025,“ dodáva Európska komisia.