Výber správ TRENDU zo 14. februára 2024
HDP sa nafúklo príliš
Slovenský hrubý domáci produkt dosiahol na konci minulého roka úroveň 122 miliárd eur. Na prvý pohľad ide o skvelé číslo. Pred 30 rokmi, pri vzniku Slovenska, bol totiž iba na úrovni 14 miliárd eur, 20 miliárd prekonal v roku 1996, 50 miliárd v roku 2005 a 100 miliárd v roku 2021. Za posledné tri roky však narástol o bezprecedentných 28 miliárd eur.
Rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách je súčtom dvoch premenných: ekonomického rastu a rastu cien. Problém slovenského rastu HDP posledných troch rokov je, že ho z troch štvrtín ťahal rast cien a iba z jednej štvrtiny rast reálnej ekonomiky. Bol to covid a následný inflačný šok, ktorý natrvalo zvýšil ceny v ekonomike.
Pre štát je to dobrá správa. Nielenže sa infláciou výrazne znížila reálna hodnota jeho dlhu, ale aj do budúcna bude vyberať viac na daniach. A dobre je to aj pre ostatných dlžníkov, ktorí si zobrali úvery pred veľkou inflačnou vlnou. Pre ostatných je to horšie.
Reálne mzdy už päť rokov stagnujú, čo znamená, že zamestnanci sú na tom rovnako, ako boli v roku 2019. Horšia je však situácia pre biznis. Napriek tomu, že si dokázal udržať ziskové marže, vyrobené tovary a služby sa stali pre vysoké náklady drahšie, a tým pádom menej konkurencieschopné vo vzťahu k zahraničiu.
Dáta Eurostatu ukazujú, že kým v roku 2011 bola cenová hladina na Slovensku o 29 percent nižšia ako v krajinách EÚ, v roku 2022 bola nižšia už iba o 14 percent. Slovensko tak svojimi cenami dobehlo Grécko, Portugalsko či Slovinsko, a predbehlo Česko.
Inflácia na Slovensku za poslednú dekádu zmazala minimálne polovicu cenovej konkurencieschopnosti krajiny voči priemeru EÚ. Keď sa štatistika rozšíri o dáta z minulého a tohto roka, bude to pravdepodobne ešte o dosť horšie.
Pre dovolenkárov bude Slovensko rovnako drahé ako Grécko, Portugalsko, Slovinsko aj Česko, či však dokáže ponúknuť podobnú kvalitu služieb, je otázne. Avšak omnoho dôležitejší ako cestovný ruch je priemysel. A ten bude mať čoraz väčšie problémy súvisiace s rastom cien vstupov.
Z pohľadu na čísla cenovej hladiny z roku 2022 bolo zrejmé, že Poľsko, Bulharsko či Rumunsko sú stále ešte lacnejšie, ako bolo Slovensko vôbec v roku 2011. Pokiaľ krajina nebude schopná investorom dodať vyššiu pridanú hodnotu, jej konkurencieschopnosť bude s komparatívne vyšším rastom cien ďalej upadať.
Minulý týždeň vydala analytická spoločnosť Capital Economics report, v ktorom varuje, že zvyšovanie nákladov na prácu v strednej Európe viedlo k strate konkurencieschopnosti. Jednotkové náklady od roku 2020 vzrástli v regióne o 25 percent, čo spôsobilo 14-percentnú stratu konkurencieschopnosti voči hlavným obchodným partnerom. Najväčším problémom regiónu je prebiehajúci pokles rastu produktivity.
Akciové stávky pripomínajú šialenstvo z roku 2021. Tentoraz sú v hre opcie. Výber správ TRENDU
Taliansko bojuje so Stellantisom
Ako môže dopadnúť automobilová veľmoc, ktorá stratí konkurencieschopnosť, ukazuje príklad Talianska. V posledných týždňoch prebieha slovný súboj medzi talianskou vládou a Stellantisom ohľadom znižovania produkcie v krajine.
Firma, sídliaca v Amsterdame, vlastní tradičné značky ako Fiat a Alfa Romeo. Meloniovej vládu nahnevali snahy Stellantisu tlačiť na znižovanie nákladov zväčšovaním produkcie mimo krajiny. „Ak chcete predať auto na medzinárodnom trhu tým, že ho budete propagovať ako taliansky klenot, potom toto auto musí byť vyrobené v Taliansku,“ povedala talianska premiérka.
CEO automobilky, Carlos Tavares, reagoval slovami: „Toto všetko je obetný baránok, ktorý sa snaží vyhnúť zodpovednosti za skutočnosť, že ak neposkytnete dotácie na nákup elektrických vozidiel, ohrozíte talianske závody“.
V stredu Meloniovej vláda ohlásila, že má záujem do krajiny pritiahnuť ďalšiu automobilku, informuje Bloomberg. „Podporujeme príchod druhého výrobcu,“ povedal minister priemyslu Alfredo Urso. „Je to projekt, na ktorom pracujeme mesiace so zmysluplnými rozhovormi so zahraničnými partnermi“. Či sa to Taliansku skutočne podarí, a najmä za akú cenu, je otázne.
Klesajúce ceny komerčných nehnuteľností prišli aj do Nemecka. Výber správ TRENDU
Continental prepúšťa
Investovať do výroby áut je v súčasnosti rizikom v Taliansku aj inde. Dôvody ukazuje aj v stredu ohlásené prepúšťanie veľkého nemeckého výrobcu automobilových súčiastok - firmy Continental. Spoločnosť ruší približne 7 150 pozícií v automobilovej jednotke, aby znížila náklady a zvýšila konkurencieschopnosť podnikania pri komplexnom prechode na elektrické vozidlá.
Nemecký výrobca plánuje znížiť svoju globálnu pracovnú silu o 3,6 percenta a ruší približne 1 750 pracovných miest vo výskume a vývoji, zvyšok z administratívy, píše Bloomberg. Spoločnosť sa takisto usiluje spojiť niekoľko lokalít v Nemecku.
Časti trhu sú vo veľkých problémoch. Najväčší hedžový fond odistil bombu. Výber správ TRENDU
Najdlhší štrajk s prestávkou
Už štvrtý mesiac trvá spor medzi švédskymi odborármi a automobilkou Tesla. Celý problém sa začal, keď niekoľko zamestnancov pracujúcich v servise požadovalo vytvorenie kolektívnej zmluvy s podobnými podmienkami, ako majú vo svojich kontraktoch. Elon Musk, odporca odborov, to odmietol. A tak sa 130 zamestnancov pustilo do štrajku.
Z malého problému vznikol veľký problém, keď švédski odborári považujú správanie Tesly za hrozbu pre svoj sociálny systém, kde až 90 percent pracovných zmlúv podlieha kolektívnemu vyjednávaniu. Z tohto dôvodu nemajú v škandinávskych krajinách zavedenú minimálnu mzdu, keďže vláda do procesu tvorby miezd nezasahuje.
Keď zamestnanci štrajkujú, mzdy im preplácajú odbory. Tie majú prostriedky na roky. A tak mnohí držitelia Tesly ostali v problémoch. V snahe vyjsť im v ústrety, štrajkujúce servisy oznámili, že do konca apríla prijmú 30 nepojazdných vozidiel. Najdlhší nordický štrajk od druhej svetovej vojny sa tak na niekoľko mesiacov zastaví. Kultúrne vojny ale ostávajú.
