Slovenské dôchodky sú neudržateľné. Také zlé ako dnes to nikdy nebolo

Snaha získať hlasy dôchodcov prináša prvé výsledky. Slovensko má najhoršie udržateľný dôchodkový systém v rámci celej Európskej únie. Ak sa nič nezmení, tak pravdepodobne už o pätnásť rokov čaká penzistov zmrazovanie a v krajnom prípade aj znižovanie dôchodkov.

Nič na tom nezmení ani reforma súčasnej vlády. Ide o veľké prekvapenie, keďže v rámci pripravovaných zmien ministerstvo práce navrhuje postupné zvyšovanie veku odchodu do penzie. Práve táto zmena mala zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systém. Lenže veľkú časť ušetrených peňazí sa rozhodol minúť na svoje priority šéf rezortu Milan Krajniak (Sme Rodina).

Rozhadzovanie peňazí

Obrovskú šarapatu narobí hlavne rodičovský bonus. Teda možnosť detí prispievať na dôchodky svojich rodičov. Radikálna zmena vo veľkých rodinách okamžite zvýši príjmy starších ľudí. O desiatky možno až stovky eur za mesiac. Odvrátenou stranou mince je sekera vo výške 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyjadrené v peniazoch ide o sumu približne zodpovedajúcu pol miliarde eur.

„Vysoká záťaž musí byť vykúpená reštrikciou. Či už v podobe zvyšovania daní, odvodov, alebo znižovaním výdavkov štátu,“ upozorňuje Predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. V opačnom prípade bude prudko rásť zadlženie krajiny. Potom dnešní tridsiatnici dostanú dve rany. Prvou bude prudké zvyšovanie daní. Druhou znižovanie dôchodkov v starobe. Inými slovami budú robiť dlhšie a v starobe na oplátku dostanú menej peňazí.

Ideou rodičovského bonusu je odmeniť ľudí za vychovanie detí. Práve nedostatok novorodencov spôsobuje neudržateľnosť penzijného systému. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v krajine každý rok narodilo takmer 200-tisíc detí. Potom sa počet novorodencov začal zmenšovať a dnes je približne na štvrtinovej úrovni.

To je obrovský problém. Len počas tejto dekády pribudne 100-tisíc penzistov. Potom na zopakovanie rovnakého rastu bude stačiť len päť rokov. Pri takomto vývoji nie je šanca financovať penzie z odvodov pracujúcich ľudí a štát už dnes chýbajúce peniaze dopĺňa priamo z rozpočtu. Polici napriek zlému vývoju nemajú problém minúť ďalšie stovky miliónov na svoje priority. Len za posledné tri roky výrazne stúpli 13. dôchodky, minimálne penzie, štátne dôchodky ľuďom nachádzajúcim sa v II. pilieri a najnovšie pribudne aj rodičovský bonus.

Má sa tak stať napriek nesúhlasu ministerstva financií. M. Krajniak zásadnú zmenu už stihol pretlačiť do ústavy. Momentálne je možné rokovať len o tom, koľko peňazí a odkedy začnú deti posielať priamo rodičom. Presnejšie, ako vysoká suma z ich dôchodkových odvodov pôjde na penziu matky alebo otca.

Problémový II. pilier

Dôchodkový bonus nie je jediným problémom pripravovanej reformy. Ďalšou je minimálna ochota naprávať chyby v súkromných dôchodkoch. Pôvodne sa od II. piliera očakávalo výrazné zlepšenie celého systému.

Lenže v roku 2015 všetko zmenili nečakané komplikácie. Tie sa objavili po tom, ako poisťovne začali vyplácať prvé súkromné dôchodky. Na prekvapenie mnohých boli veľmi nízke. Pred šiestimi rokmi na tom boli oveľa lepšie ľudia spoliehajúci sa v starobe len na štát. Priemerne zarábajúci zamestnanci dostali z prvého piliera mesačný dôchodok 422 eur.

To neplatilo pre ľudí nachádzajúcich sa v II. pilieri. V ich prípade štát znížil penziu na 376 eur. Mohlo za to presmerovanie časti odvodov na súkromný účet v správcovskej spoločnosti. A tu nastali nečakané problémy. Priemerne zarábajúci ľudia mali po desiati rokoch na svojom účte okolo 7 360 eur. Za takto veľký objem peňazí sa dala kúpiť súkromná penzia vo výške 21 eur.

Kombinovaný dôchodok preto dosiahol hodnotu 397 eur. Vznikol spočítaním penzie z prvého piliera vo výške 376 eur a II. v hodnote 21 eur. V tom čase išlo o obrovské sklamanie, keďže ľudia spoliehajúci sa na štát dostali až 422 eur. Alebo inak, vstup do II. piliera priemerne zarábajúcim ľuďom znížil dôchodok o 25 eur za mesiac.

Nečakaný problém prekvapivo vyriešila tretia vláda Smeru. Tesne pred koncom volebného obdobia schválila zvýšenie štátnych dôchodkov. Vďaka tomu sa strata na vstupe do II. piliera zmenšila len na pár eur. Odvrátenou stranou štedrého riešenia je zhoršenie udržateľnosti dôchodkového systému. Štát už dnes nemá dosť peňazí na vyplatenie penzií. Chýbajúce peniaze si väčšinou požičia. Raz z toho môžu byť obrovské problémy. Stane sa tak vtedy, keď krajine už nebude ochotný nikto požičať a vláda bude potom nútená znižovať penzie.

Systém súkromných dôchodkov dlhé roky kritizoval líder Smeru Robert Fico. Svojho času dokonca nemal problém uvažovať o znárodnení. K nemu nakoniec nikdy nepristúpil. Z tohto uhla pohľadu bola nečakaná podpora výsledkom koalície so stranou Most – Híd. Lenže následne sa už nedokázali dohodnúť na riešení najvážnejšieho problému. Ním je slabé zhodnotenie väčšiny peňazí uložených v II. pilieri.

Takmer dve tretiny finančných zdrojov sa nachádzajú v najslabšie zarábajúcich dlhopisových fondoch. Ich priemerné ročné zhodnotenie je od 1,61 percenta do 2,47 percenta. Pri zmiešaných sú zisky od 2,99 do 3,42, akciových od 2,70 do 4,80 percenta a indexových od 8,33 do 10,89 percenta.

Chýba odvaha na zmenu

RRZ doteraz vzniknutú stratu zo zlého investovania odhadla na dve až osem miliárd eur. Ak sa nič nezmení, tak škody budú časom len a len narastať. „Čo bude mať negatívny vplyv aj na verejné financie v dôsledku zvýšenej potreby ich sanovania. V kombinácii s povinným vstupom sa tak paradoxne môžu súčasné problémy prehĺbiť,“ upozorňuje v najnovšej analýze RRZ.

Pripravovaná reforma plánuje ľudí po nástupe do zamestnania automaticky zaradiť do II. piliera. Následne ostane možnosť požiadať o vystúpenie zo systému. No v praxi to urobí málokto a väčšina ľudí sa moc nezaujíma o investovanie.

Svedčí o tom práve zlé rozloženie úspor. Väčšina ľudí bola najprv v akciových fondoch. Tam ich dostali finančný sprostredkovatelia. Po vypuknutí veľkej finančnej krízy sa sporitelia ocitli v dlhopisových fondoch. Nebolo to ich rozhodnutie a zmenou zákona ich tam dostala druhá vláda Smeru. V tom čase len málokto vyvinul aktivitu a vrátil sa do lepšie zarábajúcich akciových fondov.

Smer k riadenému presunu motivovala snaha o ochranu úspor. Jedine v dlhopisových fondoch sú zavedené garancie. Prípadné straty musia správcovia doplatiť z vlastných peňazí. Výsledkom prísneho nastavenie je opatrené investovanie a slabé zisky.

Nikde inde garancie nie sú. Výsledkom je riziko straty, ale aj násobne vyššie zhodnotenie peňazí. Napriek tomu súčasná vláda nemá odvahu presunúť sporiteľov do indexových fondov. Dôvodom sú vysoké ceny akcií a hrozba razantných strát. Toto riziko sa dá eliminovať zavedením povinnosti rizikovo investovať len nové príspevky a už ušetrené peniaze nechať v dlhopisoch.

No ani do tohto riešenia sa politikom moc nechce. Výsledkom je zakonzervovanie súčasného stavu minimálneho zhodnotenia. Kvôli tomu II. pilier nikdy nenaplní svoj potenciál. Paradoxne nakoniec ešte viac zaťaží už aj tak deficitný dôchodkový systém.