Slovenská veda je ako trhací kalendár politikov. Každá vláda si z nej odtrhne peniaze

Bez zásadného rozvoja vedy bude Slovensko aj ďalšie desaťročia len montážnou halou prosperujúceho Nemecka. Úspech každej modernej krajiny stojí na prepojení univerzitného výskumu s priemyselnou výrobu. Napriek tomu sa ministerstvo školstva rozhodlo škrtnúť takto orientované projekty a európske peniaze presunulo na výskum vodíkových technológií. O následkoch zrušeného financovania z eurofondov sa TREND rozprával s prorektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave profesorom Oliverom Moravčíkom (OM) a projektorom Univerzity Komenského profesorom Jozefom Masarikom (JM).

Akademická obec spolu s domácimi firmami príde o peniaze určené na financovanie projektov z výziev Priemysel pre 21. storočie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel. Prekvapilo vás rozhodnutie ministerstva školstva, alebo ste boli o ňom dopredu informovaný?

OM: O presune eurofondov nás dopredu nikto neinformoval a bolo to pre nás dosť nepríjemné prekvapenie. Ostali sme zaskočení, ale napriek tomu sme takmer okamžite reagovali a iniciovali zvolanie mimoriadneho zasadnutia rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Práve zrušené projekty totiž mali mať rozhodujúci vplyv na budúce smerovanie Slovenska. Lebo čo viac môže pomôcť úspešnému napredovaniu krajiny ako rozvoj digitalizácie a priemyslu?

JM: Ja nie som moc veľký optimista, čo sa týka budúceho financovania zrušených vedeckých projektov, ale ozvať sa určite treba. Nestalo sa totiž prvý raz, čo nám z ničoho nič škrtli financovanie a bez peňazí sa výskum robiť nedá. Napríklad ešte pred zrušením spomínaných dvoch výziev sa presunulo na dopravu 108 miliónov eur a ani tieto peniaze slovenskej vede už nikdy nikto nevráti.

Aký dopad bude mať na výskum slovenských univerzít najnovšie stopnutie dvoch eurofondových výziev v celkovej hodnote 313 miliónov eur?

JM: V prvom rade treba presne definovať sumu o ktorú prídeme. Spomínaných 313 miliónov eur je celkový objem podaných žiadostí, ale z nich sa mali preplatiť len najlepšie projekty a reálne sme počítali s príjmom okolo 100 miliónov eur. Samozrejme, stále ide o obrovskú sumu peňazí a len Univerzita Komenského príde o približne 10 miliónov eur.

OM: Politici majú vždy len plné ústa rečí o podpore spolupráce slovenských univerzít s domácim priemyslom. No keď príde na lámanie chleba, tak slovenská realita je taká, že ako prvé sa rušia práve tieto projekty. Pre zaujímavosť uvediem, že na základe našich analýz od štartu operačného programu Výskum a inovácie a neskôr operačného programu Iintegrovaná infraštruktúra, sme prišli o viac ako pol miliardy eur. Tieto peniaze sú nenávratne preč a neuskutočnené aktivity v budúcnosti nebude možné dohnať.

Prečo slovenské univerzity nedokážu svoj výskum financovať zo zákaziek od súkromných spoločností a spoliehajú sa len na eurofondy?

JM: Na riešenie reálnych problémov firiem máme vytvorené vedecko – výskumné centrá. Lenže v ich prípade je veľmi obmedzená možnosť tvorby zisku. Je to v podstate začarovaný kruh – na jednej strane sa máme financovať sami a na druhej nemôžeme slobodne podnikať. V takto nastavenom systéme sme naozaj odkázaní hlavne na eurofondy.

OM: Možnosť podnikať bola obmedzená hlavne počas prvých piatich rokov fungovania univerzitných vedeckých parkov a vedecko – výskumných centier. K vracaniu peňazí malo prísť v prípade, že zisk prekoná 20 percent z hodnoty investície a komerčné projekty sa preto viac začali rozbiehať až po skončení tohto obmedzenia.

Lenže za päť rokov nám dosť zastaralo technické vybavenie a časť peňazí zo zrušených výziev sme plánovali použiť na obstaranie napríklad komplementárnych a aj modernejších prístrojov.

Zdroj: MATEJ KALINA

V minulosti sa do vybavenia vedecko výskumných parkov investovali stovky miliónov eur. Prečo táto jednorazová investícia nestačí?

OM: V rámci jedenástich projektov sa za európske peniaze pred pár rokmi naozaj podarilo vybudovať univerzitné vedecké parky a vedecko výskumné centrá, ktorých technické vybavenie stálo okolo 400 miliónov eur. Lenže, to čo bolo pred pár rokmi nablýskané, začína postupne hrdzavieť a do obstarania najmodernejších technológií treba investovať pravidelne.

Okrem toho práve eurofondy dokážu aspoň z časti vyriešiť problém nízkych platov, ktoré sú hlavným dôvodom odchodu slovenských vedcov na západ alebo ich zamestnávanie na nevedeckých pozíciách v súkromnej sfére.

JM: Technické vybavenie naozaj veľmi rýchlo zastaráva. Preto nie je možné vytvárať dojem, že jedna veľkí investícia stačí a potom budeme mať roky pokoj.

Západné mzdy sú v porovnaní s domácimi platmi vyššie vo všetkých profesiách. Ľudia sa po rokoch vracajú domov hlavne kvôli tomu, že už ich nebaví pracovať na pozíciách určených pre lacnú pracovnú silu. Lenže to nie je prípad vedcov, ktorí obsadzujú miesta určené pre vysoko kvalifikovaných ľudí a nemajú dôvod vrátiť sa späť kvôli získaniu lepšieho sociálneho statusu. Prečo by sa vôbec mali vrátiť na Slovensko?

JM: U nás im prostredníctvom eurofondov vieme ponúknuť možnosť vytvorenia vlastných vedeckých tímov, čo je pre mnohých z nich výrazný kariérny posun. Zníženie príjmu im totiž vykompenzujeme väčšími možnosťami vo vede a výskume. Zároveň im vieme ponúknuť aj infraštruktúru pre rozvoj úspešných firiem a v našom univerzitnom vedeckom parku sídli napríklad známa spoločnosť biochemika Pavla Čekana MultiplexDX.

OM: Z viac ako desaťročného pôsobenia v Taliansku, Poľsku a USA sa vrátila na Slovensko uznávaná vedkyňa a konkrétne na našu univerzitu ju prilákal európsky grant vo výške 110-tisíc eur. Táto suma dokázala bez problémov na rok pokryť nielen jej mzdové náklady, ale aj jej asistentov. Lenže, keď sme chceli pritiahnuť ďalších vedcov, s hrôzou sme zistili, že medzi časom sa celá grantová schéma úplne zrušila. Toto je len jeden z mnohých prípadov nekoncepčnej podpory slovenskej vedy a výskumu.

Vráťme sa ešte k aktuálne zrušeným výzvam. Ministerstvo školstva argumentuje, že o financie ste prišli hlavne kvôli hrozbe prepadnutia európskych peňazí. Naozaj by ste boli schopný počas najbližších troch rokov minúť viac ako 100 miliónov eur?

OM: Vybrať najlepšie projekty je úlohou pod ministerstvo školstva patriacej výskumnej agentúry. Za rok od nástupu nového vedenia sa v tejto veci neurobilo vôbec nič. Pritom štátni úradníci mohli už dávno vyhodnotiť výzvy a následne spustiť financovanie najlepších projektov. Nie je preto fér, že zrovna nás ministerstvo školstva obviňuje z neschopnosti a slušne povedané ide o zavádzanie.

Ako som sa pred pár týždňami dozvedel, tak už v novembri minulého roka padlo rozhodnutie o presune peňazí z ministerstva školstva na ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu štátni úradníci ešte v decembri 2020 ubezpečovali partnerov z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), že nemusia mať obavy a určite príde k dokončeniu všetkých projektov z výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu. Takže zjavne nezavádzali len nás, ale aj partnerov z OECD.

Zdroj: MATEJ KALINA

Ministerstvo tvrdí, že vám o presune peňazí dalo dopredu vedieť.

OM: Nevedeli sme o tom dopredu a ako som už spomínal, bolo to pre nás veľmi nepríjemné prekvapenie.

JM: Ja som sa o tom dozvedel až v januári tohto roku a to na základe oficiálne zverejnených informácií na webovej stránke ministerstva školstva.

Peniaze z eurofondov sa musia vyčerpať najneskôr do konca roka 2023. Za také krátke časové obdobie nie ste podľa štátnych úradníkov schopní zrealizovať verejné obstarávanie a to bol podľa nich ďalší dôvod na škrtnutie eurofondov.