Dve krajiny ostali bez plynu. Ruský plynárenský koncern Gazprom od 27. apríla zastavil dodávky zemného plynu do Poľska a Bulharska. Politici dotknutých krajín „sršia“ vo vyjadreniach optimizmom, podľa nich sa vlastne nič nedeje a bez ruského plynu sa ľahko zaobídu. Ľudia sa vraj nemusia obávať.
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová na margo noviniek uviedla, že Poľsko je pripravené zaobísť sa bez ruských energetických surovín. Ani podľa bulharského rezortu energetiky nateraz nie sú v tejto balkánskej krajine potrebné v spotrebe plynu žiadne obmedzenia. A to aj napriek tomu, že podľa agentúry Reuters pokrývala viac ako 90 percent svojich potrieb dovozom z Ruska. Obe krajiny za plyn nezaplatili tak, ako požadovalo Rusko.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 31. marca dekrét, podľa ktorého musia zahraniční kupci platiť za plyn v rubľoch. Vyhlásil tiež, že ak sa platby neuskutočnia, budú zmluvy o dodávkach plynu pozastavené. Cena plynu pre európsky trh sa hneď 27. apríla zdvihla o 24 percent a prechodne sa dostalo až na 125 eur za megawatthodinu (MWh).
Vyjednávači Európskej únie v týchto dňoch intenzívne riešia rozšírenie embarga na dovoz ruských fosílnych palív. Potom, čo bol na začiatku apríla schválený zákaz dovozu ruského uhlia, je teraz na rade ruská ropa a zemný plyn.
Ten však začala odpájať ruská strana skôr, ako to mienila urobiť postupnými krokmi únia, keďže jednotlivé krajiny sú od tohto zdroja rozdielne energeticky závislé. To môže byť podľa odborníkov problém, keďže v čase núdze si bude každá krajina zabezpečovať prioritne svoje vlastné potreby.
Európska únia chystá spoločnú reakciu na zastavení dodávek ruského zemného plynu do Polska a Bulharska. Oznámila to 27. apríla predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leyenová, ktorá krok Moskvy označila za pokus využiť plyn na vydieranie európskych krajín.
Nesplnili ste podmienky, vypíname...
Gazprom poľskú stranu neinformoval, prečo s dodávkami plynu končí. Portál onet.pl však napísal, že minulý piatok vypršal termín, do ktorého malo Poľsko zaplatiť za surovinu v rubľoch, ako žiada Kremeľ. To však Varšava odmietla s odkazom na platnú zmluvu, ktorá hovorí o platbách v eurách alebo dolároch. Premiér Mateusz Morawiecki prístup Ruska označil za vydieranie.
Rovnako sa vyjadril na sociálnej sieti aj slovenský premiér Eduard Heger s tým, že západnú jednotu a solidaritu Rusko nezlomí. EÚ sa podľa neho musí čím skôr zbaviť energetickej závislosti od Ruskej federácie. Svojvoľné a neodôvodnené zastavenie dodávok plynu do Poľska dokazuje, že je to absolútne nespoľahlivý obchodný partner, konštatuje.
„Rusko využíva ropu a plyn ako nástroj na presadzovanie svojich imperialistických záujmov, ktoré vyvrcholili útokom na Ukrajinu a páchaním vojnových zločinov na jej území. Slovenský plynárenský priemysel má s ruským Gazprom uzavretý dlhodobý kontrakt a platby za nakúpený plyn bude realizovať v eurách v zmysle dohodnutých pravidiel a súčasne odporúčaní Európskej komisie. Slovensko je pripravené čeliť obdobným obštrukciám zo strany Ruska, akým dnes čelí Poľsko. Západnú jednotu a solidaritu Rusko nezlomí,“ napísal premiér.
Slovensko je rovnako ako Poľsko aktívne v presadzovaní silnej sankčnej politiky voči Rusku, hoci odtiaľ zabezpečuje 100 percent spotreby ropy a 85 percent spotreby plynu. Od ruského plynu je v porovnaní so Slovenskom viac závislé už len Česko, Lotyšsko a Maďarsko.
Premiér E. Heger 11. marca navrhol predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, aby Európska únia pristúpila ešte k prísnejším sankciám, ako zaviedla, informovala agentúra TASR. Teda, aby úplne zakázala medzinárodné transakcie v rubľoch, zakázala verejným dôchodkovým fondom držať ruské aktíva a navrhla odrezať všetky ruské aj bieloruské banky od medzibankového platobného systému SWIFT.
Žiadne ruble, len platby eurami
Minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý energetiku zastrešuje, ešte na túto tému nereagoval. Aktuálne na ňom žije kauzou zatvárania opozície do väzenia. „Dvanásť rokov hovorím to isté. Nerozumiem, prečo si niekto myslí, že teraz zo svojich hodnôt alebo z hodnôt SaS uhnem.“ Už 4. apríla však R. Sulík uviedol, že za plyn zaplatíme podľa platnej zmluvy, čiže v eurách.
„Slovensko postupuje spoločne s ostatnými krajinami EÚ napriek tomu, že sme jednou z najviac závislých krajín od ruského plynu. Spravili sme opatrenia, všetky doterajšie záväzky má Slovenský plynárenský priemysel riadne zaplatené v eurách, ďalší účet príde až v druhej polovici mája,“ dodal R. Sulík. Európska komisia podľa neho posudzuje rozsah, v akom sú Putinove požiadavky v rozpore so zmluvnými záväzkami aj právom EÚ.
Cena za plyn vyletela, to je len začiatok. Cieľ EÚ je hlúpy, treba ho upraviť, tvrdí R. Sulík
„Počkáme si na výsledky. To všetko preto, lebo sa nedáme vydierať Putinom a ruble nemáme. Ale dostať ich môže. Veď nech si ich na eurá zamení doma v Kremli a hneď to má v rubľoch, hrivnách, bitcoinoch, hocičom len chce. My zmluvu neporušíme,“ objasnil R. Sulík začiatkom apríla.
Čo však treba vedieť je, že bez plynu nám bude nielen zima, ale nevyrobíme napríklad ani naftu či benzín, dodal. „Bez plynu nevyrobíme hnojivá, čiže bude menšia, a teda aj drahšia úroda. Bez plynu nevyrobíme ani oceľ či množstvo iných vecí, pretože Slovensko je extrémne spriemyselnená krajina,“ predostrel R. Sulík potenciálny scenár, čo by sa stalo, keby naša krajina zostala bez takýchto dodávok.
Najbližšie sa čaká na máj
Faktúry za ruský plyn sa platia spätne, vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. „Faktúru za február sme zaplatili 20. marca a faktúru za marec sme dohodli s Gazpromom, a to tak, že bude akceptovať našu úhradu už 31. marca 2022 a pôjde ešte eurách. Najbližšia splatná faktúra z SPP pôjde až 20. mája,“ dodal R. Sulík.
Zmena tohto kroku by mohla nastať iba v prípade, ak sa takomto postupe dohodne celá EÚ a tento postup by bol „,nevyhnutný.“ spresnil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.
Najvyššiu závislosť od ruského plynu má Česko (100 percent, naplnenosť zásobníkov na 26 percent). Táto krajina má zásoby plynu približne na jeden mesiac, zásoby ropy a ropných produktov na viac ako 90 dní, podobne ako Slovensko.
Český premiér Peter Fiala situáciu s odpojením dvoch krajín od ruského plynu na sociálnej sieti komentoval takto: „Ruská federácia sa rozhodla zastaviť dodávky plynu do Poľska. Zo strany Ruska tak dochádza k ďalšiemu vyhrocovaniu situácie a porušovaniu platných zmlúv. Je to ďalší dôkaz toho, že sa musíme postupne zbaviť závislosti na ruských fosílnych palivách.“
O niečo lepšie je na tom Maďarsko, so závislosťou 95 percent a zásobami 19 percent. Ešte vo februári maďarský premiér Viktor Orbán, aktuálne aj víťaz parlamentných volieb, požiadal o rozšírenie 15-ročného kontraktu s energetickou spoločnosťou Gazprom. Krajina zaplatí za ruský plyn v rubľoch, uviedol ešte 6. apríla. Budapešť tak ide proti spoločnej politike dvadsaťsedmičky. Maďarsko sa nepripojilo ani k sankciám EÚ voči Rusku.
Lepšie je na tom so závislosťou od ruského plynu Poľsko (55 percent, zásoby 64 percent) a Nemecko (závislosť 65 percent, zásoby 27 percent). Priemer závislosti krajín EÚ od ruského plynu je 38 percent, naplnenosť zásobníkov 26,4 percenta.
Zásoby na pätinu kapacít
Dodávky ruského zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensko sa v prvej polovici apríla oproti marcu znížili. Priemerne v apríli pritekalo na Slovensko 76 miliónov m3 plynu denne, čo je oproti marcovým 83 miliónom deväťpercentný pokles, uviedol prepravca plynu eustream. Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska odhadli, že ak by Rusko po 20. máji dodávky plynu skutočne zastavilo, jeho zásoby nám vydržia do augusta až novembra.
Pesimistický scenár platí pre prípad, že by spotreba plynu na Slovensku bola podobná ako vlani. Ak by výbery zo zásobníkov kopírovali spotrebu roku 2019, plyn by sa minul začiatkom novembra. To platí za predpokladu, že Rusko bude až do 20. mája plyn dodávať a vláda neurobí žiadne opatrenia na zabezpečenie iných zdrojov zemného plynu. Slovenské zásobníky plynu boli v polovici apríla naplnené na približne 20 percent kapacity.
Firmy sa obávajú budúcnosti
Veľkí zamestnávatelia, ktorých pred pár týždňami TREND oslovil, boli v tejto otázke jednotní. Bez náhrady plynu, ktorý by Rusko zo dňa na deň odstavilo, vyrábať nevedia. Nájsť alternatívy pre tuzemský trh podľa nich nebude jednoduché. Priemyselníci tak avizovali, že rýchle odpojenie od plynu či ropy bude mať pre nich katastrofálne následky.
Členovia Klubu 500 už začiatkom apríla pripomenuli, že slovenská vláda je jediná zodpovedná za to, či ekonomika krajiny pôjde alebo nie. „Ak sa zastaví ekonomika a chod podnikov, celý hnev národa sa obráti proti predsedovi vlády a vláde. Nemôžeme sa riadiť názormi poslancov bez životných skúseností,“ povedal predseda klubu Vladimír Soták.
Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia, predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dosahov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, respektíve aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA," konštatoval prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Roman Karlubík.
Podobne situáciu vníma aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Rýchle odpojenie od plynu by bolo podľa neho katastrofou. „Pre Slovensko, ktoré je krajinou s 85-percentnou závislosťou od ruského plynu a so stopercentnou závislosťou od ruskej ropy, bude mať prerušenie dodávok plynu ničivé následky a spôsobí hospodársky kolaps,“ varuje.
