Slováci sa zriekajú lepšej penzie, na budúci rok bude horšie. Peniaze môžu od štátu vydolovať

Budúce dôchodky budú nižšie ako tie súčasné a možno ich bude aj ťažšie získať. Vidieť to už aj na základe niektorých vládou schválených zmien, ktoré majú začať platiť od budúceho roka.

Napríklad ak niekto nedosiahne minimálnu penziu (aktuálne je to 378,50  eura), ten sa so skorším odchodom do dôchodku, respektíve po odchode do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, môže rozlúčiť. Musí si počkať až do dosiahnutia starobnej penzie, teda pracovať, kým sa dá. Okrem toho sa budúcemu dôchodcovi nezarátajú ani niektoré náhradné doby z minulosti. 

Dôjde aj k najväčšiemu presunu penzií od roku 2013. Miliardy eur v úsporách v druhom pilieri pôjdu povinne do akcií. V dobrovoľnom penzijnom sporení je v súčasnosti zaradených vyše 1,7 milióna ľudí a spolu majú našetrené 11,6 miliardy eur, nie všetci však už zmeny stihli zaregistrovať. Sporitelia si peniaze nebudú vyberať jednorazovo, budú z nich môcť čerpať len postupne.

Od januára 2023 sa po novom upraví i výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty, a to zo súčasných sto percent na 95 percent z dôchodkovej hodnoty. A to je len niekoľko zmien, ku ktorým v posledných dvoch rokoch pristúpila vláda Eduarda Hegera, aj preto treba myslieť na to, ako si penziu zvýšiť.

Odkladať si na budúcnosť treba začať včas

Demografia hovorí jasnou rečou. V budúcnosti sa bude pomer pracujúcich a dôchodcov meniť, a to bude znamenať tlak na výšku dôchodkov. „Mladí ľudia by mali čím skôr začať myslieť nielen na druhý pilier, ale aj na dobrovoľné sporenie na dôchodok, pokiaľ chcú mať v budúcnosti zaujímavý dôchodok,“ hovorí Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments.

Spoliehať sa iba na dôchodkový systém je krátkozraké. Ak chcú mať ľudia v penzii aspoň 70 percent z toho, čo zarábajú v súčasnosti v hrubom, mali by investovať.

„Napríklad tridsiatnik, ktorý zarába zhruba 1100 eur v hrubom mesačne, by si mal odkladať až do 65. roku života aspoň sto eur,“ radí Marek Sokol, garant pre sporenie a úvery z Universal maklérsky dom. „Takto by sa zabezpečil od nástupu do dôchodku až do 90. roka života, teda na 25 rokov,“ vysvetľuje maklér.

Rizík v praxi je viac, treba ich poznať

Problému nízkych dôchodkov bude raz čeliť určite aj väčšina živnostníkov (samostatne zárobkovo činné osoby, respektíve SZČO) či konateľov malých eseročiek. Platenie nízkych odvodov totiž prináša prirodzene nízke penzie.

V súčasnosti ide o ľudí, ktorí sú ešte plní síl. Vďaka optimalizácií odvodov majú výrazne vyšší čistý príjem. Lenže toto rozhodnutie ich dobehne v období, keď im životné sily začnú ubúdať, a tak v starobe budú odkázaní na nízku penziu od štátu.

Odborníci spravidla odporúčajú neoptimalizovať daňové priznania, z ktorých sa ráta výška poistného, respektíve nevyhýbať sa plateniu poistného, prípadne si financie odkladať na úspory bokom.

Ide aj o tých, ktorí v zamestnaní kývnu na čiernu mzdu alebo od zamestnávateľa berú časť výplaty na ruku. Aj ich čaká veľmi nízka penzia. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, no nízky dôchodok ich neskôr nemilo prekvapí.

Problém spočíva v tom, že niektorí zamestnávatelia vyplácajú pracovníkom iba minimálnu mzdu, zvyšok dorovnajú na ruku, a tým sa vyhnú odvodom poistného. Práca načierno zamestnávateľov stojí síce menej, zamestnanci na to však finančne doplácajú.