Slováci nevedia nakupovať. Ročne vyhodia aj 120 kilogramov potravín

Rady pred obchodmi počas Vianoc či štátnych sviatkov sa stali na Slovensku samozrejmosťou. Ich výsledkom sú však často kilogramy vyhodených potravín, ktorým by sa dalo predísť. Riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho Martin Polovka upozorňuje, že si veľká časť obyvateľov, paradoxne, plytvanie neuvedomuje.

Máte údaje o tom, koľko Slováci plytvajú?

Zbierame ich približne od roku 2017. V tomto období sa o tom začalo rokovať aj vo vláde, ktorá začala vnímať, že ide o celosvetový problém, ktorý sa týka aj Slovenska. A dokazujú to aj nami získané údaje.

Uvedomujú si to aj samotní obyvatelia?

Nie, a to treba povedať ako prvé. Keď sme v roku 2017 robili prvý prieskum správania sa domácností, tak veľká väčšina, viac ako 60 percent respondentov, si to neuvedomovala. A tento stav sa prakticky nezmenil. Domácnosti sú pritom za plytvanie potravín zodpovedné najviac. Na svedomí majú 45 až 50 percent vyhodených potravín. Na jednej strane je to logické, keďže každý z nás potrebuje minimálne trikrát denne jesť, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku odpadu. Na druhej strane je tu nízke uvedomenie konzumentov v tejto oblasti.

O akom množstve vyhodených potravín v kilogramoch hovoríme?

Na Slovensku sa priemerne vyplytvá približne 40 kilogramov potravín na osobu za rok. To znamená, že podiel potravín, ktoré vyhodia priemerné trojčlenné domácnosti, je na úrovni 100 až 120 kilogramov za rok. Ide o dosť veľké číslo, ktoré na mesačnej báze znamená desať kilogramov potravín.

Sú to všetko potraviny, ktoré by sa ešte dali skonzumovať?

Aby sme boli objektívni, treba povedať, že ide o kumuláciu troch kategórií odpadu, teda jedlé a nejedlé časti potravín a tekutý odpad. Tie jedlé časti tvoria zhruba 20 až 25 percent celkového odpadu, takže ak by sme si chceli v štatistikách prilepšiť, tak by to šlo. Ale až taký optimista nie som.

Dátum spotreby verzus dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum spotreby je označenie potravín, ktoré určuje maximálnu dobu, dokedy je možné potravinu bezpečne skonzumovať pri dodržaní pokynov na skladovanie, napríklad je ho nutné uchovávať v chladničke. Po uplynutí tohto dátumu by sa už nemali konzumovať. 

Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je správne skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti. Výrobca teda garantuje, že do daného dátumu minimálnej trvanlivosti je potravina zo zdravotného hľadiska bezpečná a udrží si svoju textúru, vôňu i chuť.

 

Prečo?

Pri niektorých nejedlých častiach potravín je to o preferenciách spotrebiteľa. Napríklad varenú kožu z kuraťa môže niekto označiť za jedlú, iný za nejedlú časť potraviny. Tak isto je to aj s odpadom z ovocia a zeleniny. Ten má na jednej strane svoju logiku, keďže tieto potraviny potrebujeme určitým spôsobom upraviť. Samozrejme, nikto nebude jesť šupky z banánov. Na druhej strane však ovocie a zelenina najrýchlejšie podliehajú skaze, ktorej sa dá predísť napríklad skladovaním alebo lepšie zorganizovaným nákupom. Ako spotrebitelia sa naozaj môžeme zlepšiť v tom, aby sme napríklad zbytočne nekupovali trojkilogramové balenie mrkvy, ktoré neskonzumujeme.

Takže producenti potravín sú v plytvaní až za domácnosťami?

Tie vedú, potom nasleduje prvovýroba, spracovanie, obchod a netreba zabúdať ani na verejné stravovanie. V roku 2019 sme robili prieskum v školských jedálňach a zistené čísla boli naozaj na zamyslenie. Potrebovali by sme sa však na túto tému ešte raz pozrieť, najmä preto, že sa v politike opakovane objavuje téma obedov zadarmo.

Aké chyby domácnosti stoja za plytvaním potravín?