Skasírovať chudobu, poctivcov a dlžníkov dať do jedného vreca. Zdravie na dlh Slovákov neminie

Načo si platiť zdravotné poistenie, keď všetci majú rovnakú zdravotnú starostlivosť, poctiví platitelia i dlžníci? Túto otázku si kladú mnohí poistenci, ktorí krútia hlavou nad myšlienkou rezortu zdravotníctva o avizovaných zmenách v zdravotnom poistení.

Na druhej strane minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský neváha skasírovať minimálnymi zdravotnými odvodmi tých, ktorí pracujú na kratšie pracovné úväzky či dohody, a avizuje, že takto vyradí z praxe rôznych špekulantov.

Mnohým bežným poistencom to však nedáva logiku a podobný názor majú aj mnohí odborníci z praxe. Dlžníkov na zdravotnom poistení v súčasnosti ošetria v nemocnici zadarmo, iba ak sú v ohrození života. Týka sa to viac ako 120-tisíc ľudí, ktorí majú obmedzený prístup k preventívnym prehliadkam či štandardnej ambulantnej liečbe. Po novom však budú mať poistenci s dlhom na zdravotnom poistení hradenú zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. 

Neplatiči s kompletnou starostlivosťou

Môže za to návrh novely zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorý má nadobudnúť účinnosť od januára 2023. Ministerstvo zdravotníctva pre RTVS potvrdilo, že Slovensko má najprísnejšiu legislatívu v Európe, pričom podobné pravidlá majú iba dve ďalšie krajiny.

Jednou z nich je Nemecko, kde sa však obmedzenia pre neplatičov netýkajú preventívnych prehliadok, v Slovinsku zasa obmedzenia zanikajú, keď dlžník odíde do dôchodku.

Dlh v slovenskom zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 801,58 milióna eur, medziročne stúpol o 134,95 milióna eur. Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 718,70 milióna eur. Čo sa zmení, keď dlžníci dostanú plnú zdravotnú starostlivosť? A čoho sa dočkajú tí ostatní?