Silná americká ekonomika je mýtus. Ťaží ju fantómový dlh, ktorý prichádza aj na Slovensko

Vo svete pomalého ekonomického rastu sa v uplynulých kvartáloch stali hviezdou Spojené štáty. Rast tamojšieho HDP je násobne väčší ako v prípade Európy a nie je vzdialený Číne. Napriek solídnym makroekonomickým číslam je však americká ekonomika všetko, len nie horúca.

Čísla HDP totiž nie sú veľmi dokonalým indikátorom ekonomického blahobytu. Koniec-koncov problémy indikuje politika, ktorá sa fragmentovala a polarizovala. Stredový volič si ani v najbližších prezidentských voľbách nemá príliš z čoho vybrať. Atraktivita extrémnych názorov typicky padá na úrodnú pôdu najmä v prípade ekonomických problémov. A tých sa nahromadilo mnoho, čo dokumentuje aj široké spektrum nedávno zverejnených ekonomických indikátorov.

Zahmlená makroekonomika

Pohľad na makroekonomické dáta do významnej miery stále zahmlievajú následky covidu. Trh práce stále vyzerá silný, no už mesiace sa na ňom objavujú trhliny. Kým vládne sektory a zdravotníctvo stále naberajú zamestnancov, celkovo sa počet prijatých nových pracovníkov prepadol na najnižšiu úroveň za takmer dekádu, ukazujú dáta JOLTS. Relatívne stále silné čísla z trhu práce ukazujú, že firmy síce ešte neprepúšťajú, no už ani neprijímajú nových ľudí. Postcovidové hromadenie pracovných síl stále pretrváva. Firmy veria, že ekonómovia majú pravdu a ekonomika sa vyhne recesii.

Náznaky slabosti však prichádzajú, a to najmä od spotrebiteľov. Na makroekonomickej úrovni to potvrdzuje pokles predstihových indikátorov už aj v oblasti služieb. Napríklad posledné ISM Services spadlo na úrovne, ktoré historicky korelujú s recesiou. Rovnako prieskum Michiganskej univerzity vykázal jeden z najväčších prepadov spotrebiteľskej nálady v histórii. „Spotrebitelia vyjadrili obavy, že inflácia, nezamestnanosť a úrokové sadzby sa môžu v budúcom roku pohybovať nepriaznivým smerom,“ povedala riaditeľka prieskumu ISM Joanne Hsu.

Slabý spotrebiteľ

Hmla v podobe makroekonomických dát sa začína rozplývať na mikroekonomickej úrovni. Stačí sa pozrieť na zverejnenia a následné komentáre veľkých amerických firiem. Jednou z nich  je druhý najväčší výrobca mäsa a mäsových výrobkov na svete Tyson Foods. Jeho CFO John Tyson investorov varoval, že „pretrváva neistota o sile a správaní spotrebiteľov“. Inflácia totiž výrazne ovplyvnila chudobnejších spotrebiteľov a donútila ich zredukovať nákupy. Spotrebitelia sú tak omnoho citlivejší na cenu, ako to bolo ešte v nedávnej minulosti. Do podobných problémov sa dostávajú aj reťazce ako McDonald's či Starbucks. Cena Big Mac menu sa vyšplhala na 18 dolárov, pričom ešte pred pätnástimi rokmi bola len päť dolárov. Rast cien pocítil veľmi negatívne aj Starbucks, keď spoločnosť zaznamenala v tomto kvartáli jeden z najhorších hospodárskych výsledkov zo všetkých firiem indexu S&P 500. Generálny riaditeľ Laxman Narasimhan reagoval slovami, že najsilnejšie protivetry pochádzajú od „opatrného spotrebiteľa“.

Šetriť na jedle je pritom nevídaná úspora. Ak je jedlo bežný statok, potom sa šetrenie musí prejaviť aj na diskrečných tovaroch. Práve o tom hovoria hospodárske výsledky spoločnosti IKEA, ktorá tvrdí, že spotrebitelia už nenakupujú tak, ako kedysi. Rast cien ich donútil rozhodovať sa medzi tým, čo potrebujú a tým, čo si môžu dovoliť. Americká IKEA preto znížila ceny mnohých tovarov, ktoré považuje za diskrečné. Jesper Brodin, generálny riaditeľ Ingka Group, ktorá je súčasťou holdingu Ikea Retail, v marci povedal, že Ikea „znižuje ceny viac, ako kedykoľvek predtým“.