Od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu prešli takmer tri mesiace a na európskom stole už istý čas leží šiesty balík sankcií voči Rusku. Ten by mal priniesť embargo na ruskú ropy, avšak jeho prijatiu stále bráni nejednotnosť krajín EÚ. Uviedol to ešte 16. mája po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Európska komisia navrhla posledné sankcie pred 15 dňami a odvtedy prišla s niekoľkými úpravami, ktoré mali vyriešiť požiadavky oponujúcich krajín. Maďarsko a Slovensko dostali z embarga, ktoré má platiť od konca tohto roku, výnimku do konca roku 2024, Česko do polovice toho istého roku. Zatiaľ čo Bratislava a Praha sa podľa diplomatov s ústupkami uspokojili, Budapešť vznáša ďalšie podmienky, inak sankcie nepodporí.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó pre agentúru Reuters 16. mája uviedol, že jeho krajina by potrebovala európske investície 15 až 18 miliárd eur do modernizácie energetickej štruktúry. Druhou možnosťou je vyňatie ropy prepravovanej ropovodmi z embarga, to by sa vzťahovalo len na surovinu prevážanú tankermi.
Od februára tohto roku Európska únia uvalila na Rusko päť balíkov sankcií, vrátane cielených individuálnych reštrikcií, hospodárskych sankcií, diplomatických opatrení, ako aj obmedzení týkajúcich sa ruských médií.
Rozsah, zložitosť a zrýchlené tempo procesu ich prijímania možno považovať za bezprecedentné, tvrdí advokátska kancelária Ružička and Partners. A už čoskoro sa môžu opäť sprísniť, ak sa na tom zhodnú všetky krajiny EÚ.
Čo vlastne sankcie znamenajú z právneho hľadiska a kto o nich rozhoduje? Ktoré sú najvýznamnejšie a ako ovplyvňujú Slovákov?
Balík č. 1: Postihol separatistov, poslancov aj centrálnu banku
Prvý balík sankcií zaviedol limitácie hospodárskych vzťahov so separatistickými entitami Luhanskej a Doneckej oblasti. Balík tiež zakotvuje individuálne sankcie pre 378 osôb, z ktorých veľkú časť tvoria poslanci Štátnej dumy Ruskej federácie. Tým zmrazili financie nachádzajúce sa v EÚ a zároveň sa na nich vzťahuje prísny zákaz vstupu do členských krajín EÚ.
„Azda najzávažnejším opatrením prvého balíka bol sektorový zákaz v poskytovaní finančných prostriedkov ruskej centrálnej banke, ako aj ruskej vláde. V momente prijatia tohto balíka došlo k limitácii prístupu Ruskej federácie na finančné a kapitálové trhy EÚ, čím sa ruskej vláde skomplikovalo financovanie vojny na Ukrajine,“ hovorí Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners.
Hlavní predstavitelia členských štátov EÚ sa na mimoriadnom rokovaní dodatočne zhodli na ďalších sankciách z oblasti vízovej politiky, exportu a importu jednotlivých tovarov, ako aj dopravy a energetiky.
Balík č. 2: Putin, Lavrov, štátne akcie, ropa a oligarchovia
Druhým balíkom EÚ zmrazila finančné prostriedky najvyšších predstaviteľov ruskej vlády - prezidenta Vladimíra Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rovnako sankcionovala ďalších poslancov najvyššieho zákonodarného orgánu Ruskej federácie, ako aj členov Národnej bezpečnostnej rady.
Medzi najzávažnejšie sankcie tohto balíka patrili zákazy kótovania akcií štátnych podnikov Ruskej federácie na obchodných miestach v rámci EÚ. Ako aj zákazy vzťahujúce sa na obchodovanie, dodávku a export vybranej technológie potrebnej na rafinovanie ropy a obmedzenia na realizáciu s tým súvisiacich služieb.
Ďalším cieľom tohto balíka bolo zakotviť špecifické preventívne opatrenia namierené proti ruským oligarchom, aby sa im nepodarilo skrývať ich majetky na území členských štátov EÚ. Čo reálne znamená, že EÚ chce zhabať majetok oligarchom v EÚ?
Vo všeobecnosti buď bude ich majetok na základe legislatívy zmrazený a nebudú s ním môcť nakladať, alebo by mohol byť dokonca vyvlastnený a znárodnený bez akejkoľvek náhrady, uviedol pre TREND Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?