Šetrenie, rozdávanie a hrozba pokuty z Bruselu. Najnovšie fiasko tria Heger, Kollár, Matovič

V parlamentných kuloároch sa rozpráva zaujímavá historka. Spory o zavedenia výdavkových limitov sa mali už pred pár mesiacmi vyriešiť online rokovaním odborníkov. Za monitormi počítačov sedeli experti Európskej komisie, úradu vlády a ministerstva financií.

Lenže za ministerstvo sa na poslednú chvíľu namiesto štátneho tajomníka prihlásil politicky bezvýznamný úradník, ktorý bol veľmi stručný. Online expertom oznámi, že výdavkové limity v slovenskom rozpočte na rok 2023 nebudú a dôvodom je chýbajúca politická dohoda. Potom sa odhlásil.

Brusel je totiž povestný maratónmi rokovaní. Európski úradníci bežne absolvujú aj niekoľko mítingov za deň. O rozdielnych názoroch nemajú problém debatovať mesiace aj roky. Cieľom je za každú cenu nájsť prijateľný kompromis pre obe strany. Tento prístup politici všeobecne akceptujú, slovenské ignorovanie rozdielnych názorov je tak veľmi nepeknou vizitkou súčasnej vlády.

Veľmi slabý premiér

Pre pochopenie absurdnosti súčasnej situácie je potrebné vrátiť sa pár rokov do minulosti. Koalícia tesne po svojom vzniku mala v pláne stať sa najreformnejšou vládou v histórii Slovenska. Ambíciu písať ekonomické dejiny krajiny mal najmä vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Lenže pretlačiť nepopulárne zmeny v populistickej koalícii nie je jednoduché. Navyše v časoch začínajúcej pandémie verejný priestor ovládla téma zdravotníctva. Boj proti šíreniu covidu priniesol takmer všade vo svete zatváranie ekonomík a obrovské hospodárske škody. Vďaka tomu nezodpovedne gazdujúce Taliansko dokázalo presvedčiť Nemecko aj Brusel, aby sa pandémiou zdecimovaný rast naštartoval masívnymi investíciami a tak vznikol Plán obnovy.

Zjednodušenie ide o súbor reforiem, ktoré si samostatne napísala každá európska vláda. Brusel ich len odklepol a následne stanovil systém vyplácania odmien za plnenie dohodnutých cieľov. Spustenie výdavkových limitov už v roku 2023 presadil minister vtedajší financií E. Heger. Jeho logika spočívala v tom, že si žiadny politik nedovolí len tak odmietnuť stovky miliónov eur a možnosť získať zadarmo obrovské peniaze preváži v koalícii aj nepopulárne opatrenia.

Skeptici už vtedy upozorňovali, že rok pred voľbami z toho nič nebude a minister financií preceňuje svoj politický vplyv. Na výhradách nič nezmenilo ani Hegerove vymenovanie do funkcie premiéra. Výdavkové limity najskôr blokovala SaS. Liberáli totiž požadovali zaviesť aj takzvanú dlhovú brzdu. Obávali sa totiž, že prísne výdavkové limity namiesto šetrenia prinesú vlnu zvyšovania daní. Po ich odchode do opozície je proti pre zmenu hnutie Sme rodina. Premiér tak vo vláde nedokáže pretlačiť vlastné návrhy, a to ani s podporou stoviek miliónov z Bruselu.

Priestor na šetrenie existuje