Ekonomickou mantrou v eurozóne po roku 2008 sa stalo šetrenie. Angela Merkelová bola hlavným zástancom myšlienky rozpočtových škrtov a redukcie dlhu, aby sa zachovala integrita eurozóny.
„Šetrenie ale nie je odpoveďou dnešných dní, a to kvôli zlým skúsenostiam z posledných kríz,“ konštatuje Ulrik Vestergaard Knudsen, podpredseda OECD. „Šetrenie je staromódny spôsob myslenia,“ dodáva.
OECD v posledných mesiacoch, podobne ako Svetová banka či Medzinárodný menový fond, vyjadruje obavy z rýchleho ukončovania hospodárskej podpory. Následky zastavenia stimulov by boli horšie ako pokračujúci rast dlhov, tvrdia ekonómovia.
Problém nie je iba ekonomický. Nadnárodné inštitúcie vnímajú silný vzťah medzi poklesom ekonomického rastu a sociálnym napätím. Skoré ukončenie pomoci spôsobuje príjmovú nerovnováhu, rozdeľuje spoločnosť a vytvára rebéliu proti globalizácii, tvrdia.
Ak sa má znížiť potenciál politických a sociálnych kríz, je nutné podporovať ekonomický rast aj za cenu rastúceho dlhu. Sú tu centrálne banky, ktoré udržujú úroky nízke, čím zabezpečujú stabilitu vládneho dlhu každej vyspelej krajiny.
Lekcia 1: Spoločenská stabilita je prednejšia ako krátkodobý nárast dlhu v kríze
Trump proti severu
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
