Sedem krajín EÚ dokázalo využiť infláciu a skončiť rok v pluse. Slovensko medzi nimi nie je

Nezvyšovať zadlženie vlastných obyvateľov dokázalo minulý rok len sedem vlád v EÚ. Šesť z nich hospodárilo s miernym prebytkom a jedna vykázala vyrovnanú bilanciu. Dlhodobo zodpovedne hospodáriace krajiny patria k štátom s najväčšou životnou úrovňou obyvateľov. Nadštandardné sú v nich aj mzdy zamestnancov a služby štátu. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Chorvátsko, ktoré sa v elitnom klube ocitlo zrejme z dôvodu zavádzania eura a je otázne, či bude aj naďalej rozumne hospodáriť.

Navyše, dosiahnuť vyrovnaný rozpočet nebolo minulý rok až také ťažké. Vysoká inflácia vládam všetkých členských krajín prudko zvyšovala daňové aj odvodové príjmy. Napriek tomu rástli dlhy až v dvadsiatich štátoch Európskej únie. V jedenástich z nich bol deficit dokonca nad bezpečnou úrovňou troch percent HDP. Návrat k rozumnému hospodáreniu bude vo väčšine členských štátov najväčšou ekonomickou výzvou súčasnej dekády.

Z krajiny v problémoch sa stal vzor

Ako zvládnuť prichádzajúce ťažkosti ukazuje príbeh Dánska. Malá otvorená ekonomika ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia čelila vysokej nezamestnanosti. Snahy o riešenie problému prostredníctvom zvyšovania verejného dlhu vyústili v dvanásťpercentnú infláciu začiatkom osemdesiatych rokov. Miestna centrálna banka sa prudký rast cien snažila zvládnuť razantným zdražovaním úverov. Súkromné banky bežným ľuďom aj firmám požičiavali peniaze za ročnú sadzbu dvadsaťdva percent.

Extrémne drahé úvery sú zničujúce pre každú ekonomiku. Obrovské ťažkosti vyústili vo verejnú podporu štrukturálnych reforiem a rozumného hospodárenia. V snahe zachovať cenovú stabilitu sa stanovil pevný výmenný kurz dánskej koruny voči nemeckej marke a neskôr euru.

Trend znižovania verejného dlhu nastúpil v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dánsko sa v podstate učebnicovo snaží v dobrých časoch šetriť a deficitne hospodári len počas kríz. Krajina dokonca dokázala byť v pluse počas pandémie. Najmenší prebytok 0,2 percenta HDP vykázala v roku 2020. Podpora zatvorených podnikov sa financovala z vytvorených rezerv. Nie ako vo väčšine štátov na úkor rastu verejného dlhu.

Rozumný prístup sa oplatil. Hrubý domáci produkt vyjadrený v štandardoch parity kúpnej sily ukazuje, že dánska životná úroveň je tretia najvyššia v Európskej únii. Porovnanie mzdových nákladov zas indikuje druhú najvyššiu hodnotu. Firma za hodinu práce priemerného dánskeho zamestnanca zaplatí až 46,80 eura. Pre porovnanie – na Slovensku je to podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat len 15,60 eura.

Taliani ignorujú zodpovedné hospodárenie

Prudký rast cien využili na zostavenie vyrovnaného až prebytkového rozpočtu aj ďalšie krajiny. Konkrétne ide o Cyprus, Írsko, Švédsko, Chorvátsko, Luxembursko a Holandsko. Zvyšok členských štátov zvyšoval dlhy aj z pohľadu napĺňania rozpočtu v priaznivých časoch vysokej inflácie.

Najväčší schodok vo výške osem percent HDP vykázalo Taliansko. Tretia najväčšia ekonomika Európskej únie má dlhodobé problémy so zodpovedným hospodárením. Môže za to aj príliš časté striedanie vlád, ktoré vedie k neustálemu boju o voličov a prijímaniu rôznych populistických opatrení.