Hovoríte, že uvoľnená monetárna politika znižuje ekonomický rast. Avšak podľa centrálnych bánk práve nižšie sadzby majú pomáhať ekonomickému rastu. Ako to je?
Treba prísne rozlíšiť krátkodobé a dlhodobé následky nižších sadzieb. Hypotéza centrálnych bánk je správna v krátkodobom časovom horizonte, avšak chybná z dlhodobého hľadiska.
Prečo je to tak?
Z krátkodobého hľadiska dokážu nižšie úrokové sadzby podporiť investície či stabilizovať trhy, avšak prinášajú vyššie ceny pre spotrebiteľov, ale aj vyššie ceny finančných trhov a nehnuteľností, čo má na ekonomický rast negatívny vplyv.
Centrálni bankári ale tvrdia, že rast finančných trhov vytvára efekt bohatstva a tým pádom zvyšuje spotrebu a ekonomický rast.
Áno, to platí pre všetkých, ktorí držia akcie a nehnuteľnosti, ale z môjho pohľadu ide o menšinu obyvateľstva. Naopak, kúpna sila väčšiny populácie poklesne, čo bude mať za následok negatívny rast.
Prečo nízke úrokové sadzby znižujú dlhodobý ekonomický rast?
Stále nižšie úrokové sadzby znižujú záujem firiem o investovanie, čím sa znižuje efektivita a produktivita práce. A s poklesom produktivity je spojená nižšia kúpna sila obyvateľstva a tým pádom aj nižšie investície.
Majú podľa vás majú centrálne banky plne pod kontrolou úrokové sadzby?
Určite.
Hovorí sa ale, že nízke úroky sú skôr následkom globálneho prebytku kapitálu.
Tieto údaje pochádzajú z výskumných oddelení centrálnych bánk. V skutočnosti nízke úrokové sadzby spôsobujú redistribúciu príjmu od domácností k firmám. A tým vlastne dotujú korporácie.
Akým spôsobom toto dotovanie prebieha?
Korporácie sú na dopytovej strane úspor, čo pri znížených sadzbách znamená, že sa financujú lacnejšie.
Bolo by vhodné spraviť zmeny v politike centrálnych bánk?
Napríklad ECB má inflačný cieľ na úrovni dvoch percent, avšak súčasná inflácia je 7,5 percenta. Toto je jasná indícia, že v politike centrálnej banky treba spraviť zmeny.
Inflačné zlyhanie v politike ECB nie je možné pripísať na vrub rastúcich cien komodít?
Ceny komodít nie sú nezávislé od monetárnej politiky. Práve v cenách potravín a energií sa zvykne inflácia prejavovať najprv.
Čo ak sa nezmení politika centrálnych bánk a ostane takto uvoľnená?
Ak bude negatívny rastový a distribučný efekt pokračovať, bude to mať za následok negatívny vplyv na politickú situáciu. Svet sa stane ešte menej stabilným miestom. Preto by bolo dobré túto politiku opustiť čím skôr.
Aká zmena by sa mala udiať?
Ako som povedal, zníženie úrokových sadzieb podporí ekonomický rast z krátkodobého hľadiska, no zníži ho z dlhodobého hľadiska, čo môžeme otočiť - zvýšenie úrokových sadzieb zvýši dlhodobý ekonomický rast.
Stali sa centrálne banky politickými inštitúciami?
Oficiálne sú nezávislé, avšak nemajú záujem túto nezávislosť presadzovať. Zrejmé je to najmä v eurozóne. Zvyšovanie úrokov by destabilizovalo dlhy periférnych krajín. ECB tak supluje typickú fiškálnu rolu.
Viac sa dozviete na stránkach Konzervatívneho inštitútu
