Schizofrénia pracovného trhu. Optimizmus ponúk i platov padá, Slovensko už straší nemecká cesta

Vraj je dôvod na optimizmus na pracovnom trhu. Aspoň podľa dát o množstve pracovných ponúk, voľných pracovných miest a vyjadrení politikov vlády Eduarda Hegera. No iné dáta ukazujú, že to tak vôbec nemusí byť, len štatistiky ešte nestihli dobehnúť realitu.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v marci tohto roka dosiahla 6,67 percenta. Klesla tak oproti februáru, keď predstavovala 6,86 percenta. Znížila sa aj medziročne, a to o 1,31 percentuálneho bodu, informoval ešte 20. apríla minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Súčasne poukázal na to, že pracovný trh sa bude musieť prispôsobiť realite, že ceny potravín a energií rastú. Avizoval, že očakáva výrazné zvyšovanie platov na Slovensku v tomto a budúcom roku. Jedna vec sú predstavy, iná je realita a s ňou sa budú musieť firmy popasovať.

Optimizmus badať aj na úradoch práce. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer priblížil, že ku koncu marca 2022 bolo na úradoch práce 85 676 voľných pracovných miest. „V medzimesačnom porovnaní počty narástli o 6658 miest. Štandardne najviac ich je v bratislavskom kraji, najmenej v košickom kraji," dodal.

Prieskum personálnej spoločnosti ManpowerGroup Employment Outlook Survey z konca marca 2022 ukazuje, že zhruba 11 percent slovenských zamestnávateľov mieni v druhom štvrťroku 2022 zvyšovať počet pracovných síl. Z globálneho pohľadu zamestnávatelia však v 33 zo 40 krajín a oblastí hlásia slabšie náborové plány v porovnaní s minulým štvrťrokom.  Čo teda možno v najbližšom období očakávať? Možných scenárov je viac.

Slovensko je malou a otvorenou ekonomikou, ktorá citlivo reaguje na dianie vo svete. Objem exportu krajiny dosahuje približne úroveň ročného výkonu ekonomiky, konkrétne 90 percent. Podobne je to aj s objemom importov. Nemecko je najväčším exportným aj importným partnerom Slovenska, smeruje tam 22 percent exportu.

Ak sa k tomu pripočítajú vývozy do krajín, ktoré sú tiež silno prepojené s Nemeckom, hovoríme o hranici nad 50 percent. Polovica výkonu slovenského hospodárstva teda závisí priamo či nepriamo od nemeckého trhu. A tam je situácia práve opačná, optimizmus klesol na bol mrazu, pokiaľ ide o vývoj ekonomiky.

V Nemecku recesia, doma optimizmus

Nemecká vláda na čele s kancelárom Olafom Scholzom otvorene priznáva, že výrazne sa zhoršuje odhad jej tohtoročného rastu ekonomiky, a to práve pod vplyvnom vojny na Ukrajine. Berlín údajne pripravuje aj zhoršenie svojej pôvodnej prognózy rastu ekonomiky v roku 2022 až o 1,4 percentuálneho bodu.

K zhoršeniu vyhliadok sa pripojil aj Hamburský inštitút pre svetovú ekonomiku (HWWI), ktorého vedeckých šéf Michael Berlenn varuje pred nebezpečenstvom hlbokej recesie. Navyše omikronový variant naďalej stále narušuje časti výroby a logistiky, hrozia embargá na ruskú ropu a plyn, inflačný tlak je podporovaný zdražovaním energií a komodít.

Nemecký rozpočtový deficit zrejme bude tento rok takmer o 40 miliárd eur vyšší ako sa plánovalo. Nový čistý dlh Nemecka by mal v tomto roku vzrásť o ďalších 39,2 miliardy eur. A veru nie sú to pozitívne správy.

Kým ešte nedávno sa na Slovensku riešilo, či vojnoví utečenci z Ukrajiny budú obsadzovať pracovné miesta, aktuálne sa začínajú slovenské firmy venovať inej a oveľa dôležitejšej otázke. Tou je, či vôbec nejaké pracovné miesta budú. Množstvu spoločností totiž údajne hrozí ukončenie prevádzky, hromadné prepúšťanie, a tým hrozí aj nárast celkovej nezamestnanosti na Slovensku.

Pracovný trh sa môže pripraviť podľa niektorých prognóz turbulentné časy, a to práve s prihliadnutím na vývoj situácie v nemeckej ekonomike. Kým pracovné portály sú zahrnuté množstvom pracovných ponúk, situácia sa môže časom zvrtnúť inde.

Recesia vstupuje na scénu

Chýbajúce káblové zväzky do áut z Ukrajiny, výpadok viacerých surovín z Ruska, ale aj čiastočné obmedzovanie výroby – to sú len niektoré z horúcich problémov európskych automobiliek v posledných týždňoch, tie slovenské nevynímajúc.

Napriek strategickým plánom žijú automobilky život ako na „hojdačke“. Situácia je značne nepredvídateľná a ich ekonomický motor sa značne zadrháva pre rusko-ukrajinskú vojnu. Spoločnosť Volkswagen Bratislava prerušila párkrát výrobu za posledný mesiac, dôvodom je nedostatok polovodičov aj iných dielov. 

Menšie problémy riešia aj ďalšie automobilky, tie však často zostávajú za múrmi fabrík a riešia ich interne. Výrobný plán teda prispôsobia potrebám. Problémy sa líšia v závislosti od automobilky a toho, kde má lokalizované dodávateľské siete a ako má organizovanú logistiku. V súčasnosti čelia výpadkom dodávok, a tým prerušovaním výroby alebo odstávkam na dlhšie obdobie ako jeden či dva dni, tvrdí Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu (ZAP).

Nastupujúcu recesiu vnímajú napríklad personalisti či náborári. „S viacerými klientmi aktuálne riešime zastavenie viaczmenných prevádzok a ich výroby aj zastavenie náboru nových pracovníkov,“ prezrádza Branislav Jančuška, manažér dočasného prideľovania spoločnosti Grafton Slovakia.