Sankcie pre Rusko Čína odmieta, EÚ ju za „spojenca“

Sprísnenie sankcií európskych krajín, ale i Spojených štátov, sčasti odrezalo Rusko kvôli vojne na Ukrajine od globálneho systému. Tie sa dohodli na odpojení vybraných ruských bánk od systému SWIFT, ale peniaze za energie nimi môžu tiecť naďalej.

Ekonómovia upozorňujú, že z dlhodobého hľadiska čaká túto krajinu silná ekonomická zaostalosť – Európa zníži odber ruských surovín a Rusko ich bude nútené predávať za nízke ceny Číne. Aktivity v Rusku prerušili aj spoločnosti Visa a MasterCard.

Ruské banky sa však vynašli – obrátili sa na čínsky trh, hoci aj tie nedávno prijali isté reštrikcie voči Rusku. Vzťahy týchto dvoch krajín sa tak ešte viac prepájajú, rovnako ako ich zámery vo finančnej oblasti.

Čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün ešte 28. februára, krátko po prepuknutí rusko-ukrajinského konfliktu podľa agentúry DPA vyhlásil, že Peking je „hlboko znepokojený“ posledným vývojom situácie na Ukrajine. Krajiny EÚ uvalili najtvrdšie sankcie na ruskú elitu a s ňou spojený biznis.

Novinkou tiež je, že niekoľko ruských bánk už pracuje na vydávaní debetných a kreditných kariet od najväčšieho hráča na svete, od čínskej firmy UnionPay, prípadne aj v spojení s ruskou vlastnou sieťou Mir. Prechod 6. marca oficiálne oznámila napríklad najväčšia tamojšia finančná inštitúcia Sberbank, no aj Alfa Bank či Tinkoff. Neoficiálne sa spomínajú aj banky Rosbank, Raiffeisen a MKB.

Reagovali tak na fakt, že spoločnosti Visa a Mastercard zablokovali ruským bankám prístup do svojich platobných sietí. Moskovská pobočka čínskej štátnej banky zaznamenala nárast počtu žiadostí zo strany ruských firiem, ktoré si chcú otvoriť nový účet.

Medzinárodné sankcie teraz Rusko izolujú od medzinárodnej ekonomiky, Čína však sankcie proti Rusku zavádzať nemieni, uviedol 6. marca český denník idnes.cz na základe informácií z agentúry Reuters.

Paradoxy doby. Bude Čína vyjednávačom?

Paradoxne, Čína by sa vraj mohla stať podľa EÚ novým spojencom v rusko-ukrajinskom konflikte a dôvodov je podľa EÚ vraj viac. Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. Uviedla to 5. marca 2022 agentúra DPA.

„Neexistuje alternatíva. Európania nemôžu byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína o tom som presvedčený,“ povedal J. Borrell v rozhovore pre španielsky denník El Mundo, správu priniesla agentúra TASR.

Tento vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ zároveň pripustil, že bojujúce strany či ich podporovatelia, sa v prospech takéhoto plánu zatiaľ nevyslovili. „My sme o to ešte nepožiadali a ani Číňania nie,“ dodal pre zahraničné médiá.

Každý môže niečo v konflikte stratiť

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I však 7. marca uviedol, že priateľstvo medzi Pekingom a Moskvou ostáva aj naďalej veľmi silné, a to aj napriek medzinárodnému odsúdeniu prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Zároveň ponúkol pomoc Číny pri sprostredkovaní mieru, informovali agentúry AFP a Reuters, sprostredkovala ich agentúra TASR.

Európska únia ešte 6. decembra 2021 predĺžila sankcie Číne za porušovanie práv ujgurského obyvateľstva v regióne Sing-ťjang do konca decembra 2022, informovala tlačová agentúra DPA. Európske sankcie boli prijaté ako súčasť širšieho balíka opatrení proti Líbyi, Rusku a Severnej Kórei v marci 2021.

Osoby, ktorých sa sankcie týkajú, majú všeobecne zakázané vycestovať do priestoru EÚ a ich aktíva v EÚ sú zmrazené. Čína už predtým prijala podobný zoznam sankcií voči niektorým poslancom Európskeho parlamentu a inštitúciám EÚ.

Čína ešte 28. februára 2022 zopakovala svoju výzvu všetkým stranám, ktoré sa zapojili do ukrajinskej otázky, aby zachovali zdržanlivosť a vyhli sa ďalšej eskalácii napätia a odvetným akciám, ktoré vyvolávajú vojnu.

Čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün v rovnaký deň na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku povedal, že z novej studenej vojny medzi USA a Ruskom sa „nedá získať nič“, uviedla agentúra AFP, správu priniesla aj TASR.

„Studená vojna sa dávno skončila. Mentalitu založenú na konfrontácii blokov je potrebné opustiť. Začatím novej studenej vojny sa nedá získať nič, každý však môže stratiť,“ dodal Č. Ťün.

Dva rôzne pohľady dvoch svetov

Ešte 4. februára to vyzeralo, že Rusko bude mať Čínu na svojej strane. Na olympiáde sa stretli prezidenti oboch krajín, rovnako aj ministri zahraničia Ruska a Číny Sergej Lavrov a Wang I. Vojnový rusko-ukrajinský konflikt však mnohé zmenil, aspoň sa to na prvý pohľad zdalo. Už 25. februára však dve čínske štátne banky, ICBC a Bank of China, zrušili financovanie ruského vývozu surovín.

Čínsky minister zahraničia Wang však 6. marca uviedol v rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, že Čína je proti akýmkoľvek krokom, ktoré „prilievajú olej do ohňa“ na Ukrajine. Tiež nesúhlasí so sankciami uvalenými na Rusko.

Tvrdí, že by sa síce mala rešpektovať suverenita a územná celistvosť všetkých národov, no sankcie vytvárajú nové problémy a narúšajú proces politického urovnania. Čínsky minister zahraničia Wang I zdôraznil, že USA a Európa by mali venovať pozornosť negatívnemu vplyvu expanzie NATO na východ na bezpečnosť Ruska.

Americký minister na to reagoval, že svet sleduje, ktoré národy sa zasadzujú za princípy slobody a suverenity, uviedla agentúra AP, prevzala ju agentúra TASR. Podľa neho svet v reakcii na ruskú agresiu koná jednotne a uistil, že Moskva zaplatí vysokú cenu.

Pri spätnom pohľade je zrejmé, že Rusko a Čína budú dlhodobo vzájomne spolupracovať. Ešte 4. februára pre tlačové agentúry AFP a TASS avizovali spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky a „nepriaznivý“ vplyv USA v ázijsko-tichomorskej oblasti.

Ruský energetický koncern Gazprom podpísal medzičasom zmluvu s čínskou štátnou ropnou spoločnosťou China National Petroleum Corporation (CNPC) o dodávke desiatich miliárd kubických metrov zemného plynu z ruského Ďalekého východu do Číny, a to až na 30 rokov dopredu.

Ruské finančné trhy hľadajú možnosti

Ruské finančné trhy sa kvôli prísnym sankciám ocitli vo veľkom chaose. Ruské spoločnosti skúmajú u svojich spojencov z rozvíjajúcich sa trhov možnosti, ako ich obísť. Najmä v Číne, kde sa zvyšuje vysporiadanie transakcií v jüanoch na úkor dolára, uviedla agentúra Reuters.

Rusko môže prípadne využiť jüanové aktíva a čínsky medzibankový platobný systém (CIPS) namiesto západného platobného systému SWIFT, ku ktorému bol niektorým ruským bankám zakázaný prístup. Podľa ANZ je však nepravdepodobné, že by kríza zvýšila využívanie jüanov. CIPS podľa nich nie je bezprostrednou náhradou za SWIFT.

Ruská centrálna banka a ruský štátny investičný fond môžu mať v držbe čínske dlhopisy až za 140 miliárd dolárov. Na čínskom dlhu vo vlastníctve zahraničných veriteľov tak môžu mať až štvrtinový podiel, vypočítali analytici austrálskej finančnej spoločnosti ANZ Research, uviedla 3. marca agentúra ČTK. To môže poskytnúť Rusku ochranu pred západnými sankciami uvalenými na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu.

Čínski obchodníci hľadajú nové cesty

Kvôli vysokým sankciám Rusko začalo 2. marca vykazovať známky vysokej platobnej neschopnosti. Vzhľadom na zákaz výplaty financií pre cudzincov pravdepodobne nevyplatí úrok zo svojho štátneho dlhu, čo možno vnímať ako čiastočnú platobnú neschopnosť. Rusko preto mieri ku krachu, uviedol pre médiá hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Objavili sa aj ďalšie problémy. Čínski obchodníci začali postupne zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk, informovala 1. marca agentúra Reuters, správu priniesla TASR. Po sankciách voči Rusku s medzinárodným systémom SWIFT, totiž väčšina čínskych bánk pozastavila vydávanie akreditívov. Platby nemajú obchodníci ako realizovať, takmer všetky kontrakty preto prebiehajú zatiaľ v dolároch.

Ďalší obchodníci rokujú s ruskými exportérmi o tom, že by platby uskutočnili v čínskej mene. Zatiaľ si síce vystačia s dostatočnými zásobami uhlia, ale z dlhodobého hľadiska by im to mohlo spôsobiť problémy. Peking totiž naďalej trvá na zákaze dovozu uhlia z Austrálie a najväčší dodávateľ, Indonézia, zaviedol na komoditu nové exportné limity.

Čína je pritom najväčším dovozcom ruského uhlia. V minulom roku kúpila od Ruska viac než 50 miliónov ton suroviny v hodnote približne 7,4 miliardy USD. Rusko sa na celkovom čínskom dovoze uhlia podieľa zhruba 15 percentami, pričom je druhým najväčším dodávateľom uhlia do Číny po Indonézii.