Šanca na európsku životnú úroveň je len v Bratislave, regióny štatistika zaraďuje pred Balkán

Bežný pracujúci človek môže európsku úroveň zažiť jedine v bratislavskom kraji. Práve táto oblasť sa ako jediná dostala medzi 50 najviac konkurencieschopných regiónov Európskej únie. Konkrétne v 236-miestnom rebríčku obsadila 49. pozíciu spolu s nemeckým regiónom Švábsko. K takémuto záveru prišiel Európsky štatistický úrad (Eurostat) v najnovšom Indexe regionálnej konkurencieschopnosti Európskej únie.

Hlavné mesto zvykne byť najbohatšou oblasťou vo väčšine štátov. Slovenským problémom je príliš veľké zaostávanie zvyšku krajiny za centrom. Regióny SR sú piate najmenej konkurencieschopné v Európskej únii. Horšie na tom sú len obyvatelia žijúci v menej rozvinutých častiach Chorvátska, Grécka, Rumunska a Bulharska. Naopak, najviac sa darí stierať rozdiely medzi centrom a perifériou v Holandsku, Belgicku, Luxembursku a Dánsku.

Tri vážne problémy

Podľa Eurostatu konkurencieschopnosť slovenských regiónov dosahuje 83,2 percenta európskeho priemeru. O niečo lepšie je na tom susedné Maďarsko (83,3), Poľsko (88,6) a Česko (99,1). Za zaostávanie môže najmä malý domáci trh. Menši počet zákazníkov automaticky bráni rozvoju kvalitnejších služieb. Druhým problémom sú nekvalitné služby štátu. Elektronická komunikácia so štátnymi úradníkmi sa ani len zďaleka nepribližuje štandardom online služieb v súkromných bankách alebo poisťovniach.

Obrovským problémom je zlá infraštruktúra. Len pred pár dňami obletela slovenské média sťažnosť Českých dráh, ktorým sa na nekvalitných slovenských koľajniciach kazia vlaky a impulzom na poslanie oficiálnej sťažnosti bolo vykoľajenie Pendolína v Žiline. Domácim politickým evergreenom je dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Okrem chýbajúcich diaľnic začínajú byť čoraz väčším problémom rozpadajúce sa cesty druhej a tretej triedy. V nevyhovujúcom stave je aj veľa slovenských mostov.

Výsledkom zlej infraštruktúry je sústredenie väčšiny investícií na relatívne malom území. Dostatok prosperujúcich podnikov sa nachádza medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra, ako aj v povodí rieky Váh po Žilinu. Na východe v okolí miest Prešov a Košice. V týchto častiach krajiny nemajú ľudia problém nájsť si zamestnanie. Ťažkosti z dôvodu nedostatku pracovnej sily pociťujú najmä zamestnávatelia. Aktuálne v slovenskej ekonomike 6 404 firiem nevie obsadiť 91 432 pracovných miest.

Malá krajina

Každá štatistika prináša nejaké kontroverzie. Eurostat vníma Slovensko ako malú krajinu. Preto prišlo pri spracovaní dát k rozdeleniu len na štyri regióny. Bratislavský, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský. Podľa poradia obsadili v rebríčku 49., 166., 178. a 193. pozíciu. Práve východné Slovensko sa ocitlo medzi 50 najmenej konkurencieschopnými regiónmi.

Realitu to celkom nevystihuje. Súčasnej vláde sa podarilo do okolia Košíc dotiahnuť automobilku Volvo. V tomto meste životná úroveň až tak nezaostáva za Bratislavou. Východ ťahajú dole najmä slabo rozvinuté mestá ako napríklad Vranov nad Topľou. V ňom je aktuálne bez práce takmer každý deviaty človek v produktívnom veku. Pre porovnanie, v Košiciach nemá zamestnanie len každý 33. obyvateľ v produktívnom veku.

Problémy bohatej Bratislavy