Samosprávy nevedia správne vyrubiť daň z nehnuteľnosti. Ohrozené sú aj eurofondy

Do konca januára majú domácnosti povinnosť nahlásiť samosprávam všetky zmeny vo vlastníctve nehnuteľností uskutočnené počas minulého roka, ako sú kúpa, predaj, stavebné úpravy či dedičstvo. Na základe týchto zmien samosprávy vypočítavajú výšku dane z nehnuteľnosti. Tento proces však komplikuje hackerský útok, ktorý ochromil kataster nehnuteľností. Bez jeho funkčnosti nie je možné overiť vlastníkov, druhy nehnuteľností ani výmery pozemkov. Politici síce sľubujú otvorenie úradov už tento týždeň, ale až najbližšie dni ukážu, aké úkony bude možné vykonávať.

„Bez prístupu k údajom z katastra nie je možné overiť nové vlastnícke vzťahy ani správne vyrubiť daň. Samosprávy potrebujú správne vypočítať daňové povinnosti a oznámiť ich daňovníkom. Výpadok katastra tento proces výrazne komplikuje,“ hovorí Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Daň z nehnuteľností pritom predstavuje jeden z kľúčových príjmov samospráv. V roku 2023 získali samosprávy na tejto dani takmer 497 miliónov eur. Podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu sa v 20 najväčších mestách zvýšili vybrané sumy z 84 miliónov eur v roku 2019 na 122 miliónov eur v roku 2023.

Relatívne málo peňazí

Optikou štátneho rozpočtu daň z nehnuteľností nie je vysoká. Len na vyplatenie trinásteho dôchodku sa v tomto roku minie takmer miliarda eur. Slovensko totiž patrí medzi krajiny s nízkymi daňami z nehnuteľností. Podiel vybraných peňazí z týchto daní na celkovom HDP krajiny v roku 2022 dosiahol len 0,4 percenta. Nižší podiel zaznamenali len v Česku, Estónsku a Litve, kde sa tento podiel pohybuje na úrovni 0,3 percenta HDP. Naproti tomu najvyšší podiel na daniach z nehnuteľností má Francúzsko, a to až 4,1 percenta HDP.