Rusko zatiaľ dokáže financovať vojnu na Ukrajine, riziká však začínajú stúpať

Keď Vladimir Putin nastupoval do funkcie v roku 2000, ropa stála 28 dolárov za barel. V roku 2011 bol priemer na úrovni 111 dolárov. Príjmy z exportu fosílnych palív Ruska vzrástli parabolicky a ruka v ruke s nimi vzrástlo aj sebavedomie Moskvy. Ruský prezident mohol konať z pozície sily.

Keď narobil poriadky s opozíciou a médiami doma a voličom nadelil vyššie penzie a benefity, jeho domácu moc nemohol nikto ohroziť. Na medzinárodnej scéne rozširoval svoju moc anexiou Krymu, intervenciou v Sýrii, pričom súčasný vpád na Ukrajinu je len logickým pokračovaním.

Ropný fond majú aj v Rusku

Príjmy z exportu ropy a ďalších surovín sa snažil podľa vzoru Nórska kumulovať do špeciálneho fondu, ktorý mal slúžiť ako rezerva, keď bude situácia horšia. Rusko sa na to systematicky pripravovalo.

Medzi rokmi 2000 a 2021 vzrástli jeho výdavky na zbrojenie o 700 percent na takmer 66 miliárd dolárov. Pre porovnanie, Kanada počas tých istých dvoch dekád zvýšila výdavky o 320 percent, Spojené štáty o 250 percent a Nemecko o 211 percent.

V absolútnom porovnaní sa s 800-miliardovým rozpočtom USA nemôžu porovnávať. Moskva má však vyšší rozpočet na armádu, ako ktorákoľvek krajina v Európe. Ukrajina dávala na zbrojenie približne desatinu ruských výdavkov.

Ruské výdavky mali jasnú prioritu. Zatiaľ čo do armády prúdilo čoraz viac peňazí, cesty, mosty, letiská a iná infraštruktúra pustli. Výdavky na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť či sociálny systém mohli byť znížené. Na armádu však nesmel nikto siahnuť.

Píše sa rok 2022 a Rusko čelí veľkému prepadu svojich príjmov. Logická otázka na stole je, koľko si ešte môže dovoliť viesť vojnu v súčasnej podobe? Je šanca, že mu dôjdu čoskoro peniaze? Ruský minister financií Anton Siluanov povedal, že príprava rozpočtu na budúci rok bola tou najťažšou v jeho kariére.