Rusko platilo dlh v rubľoch, hrozí mu bankrot? Dolár stráca prevahu, Putinovu vojnu čaká zvrat

Rusko malo vraj už dávno skrachovať. V teoretickej rovine k tomu nemá ďaleko. V mnohom je to najmä „hra so slovíčkami“, ktoré dlhodobo definoval finančný trh a ekonomické pravidlá.

Ratingové agentúry tvrdia, že treba vždy platiť záväzky v dohodnutej mene, a to sa v tomto prípade nestalo preeurópske sankcie, ktoré dosiahli aktuálne piatu vlnu reštrikcií, ale i pre ďalšie prísne americké reštrikcie. Americká vláda už pred pár dňami avizovala, že Rusku neumožní zaplatiť dlh v rubľoch.

Napokon však k tomu došlo. Ruská federácia dnes (6. apríla 2022) cez agentúru AFP oznámila, že z tohto dôvodu uhradila platbu v rubľoch za zahraničný dlh denominovaný v amerických dolároch.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ruské ministerstvo financií bolo nútené splatiť 649,2 milióna dolárov (čo je v prepočte 591,85 milióna eur) zo zahraničného dlhu v rubľoch po tom, keď príslušná banka odmietla vykonať platobné pokyny na splatenie dvoch dolárových dlhopisov. Tým Rusko považuje svoje záväzky za splatené.

Smeruje skutočne Rusko k bankrotu?

Mnohí analytici už istý čas tvrdia, že Rusko smeruje k bankrotu, ale Kremeľ to dlhodobo popiera s tým, že má na splácanie dlhov potrebné zdroje a opätovne to médiám povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Svetová banka ešte na začiatku marca varovala ruského prezidenta Vladimira Putina, že je „veľmi blízko“ k nesplateniu štátneho dlhu, aj napriek tomu, že krajina má kladnú obchodnú bilanciu. 

Ruské ministerstvo financií totiž ešte v polovici marca (14. marca 2022) schválilo dočasný postup pre splácanie dlhu v cudzej mene, ale varovalo, že platby budú vykonávané v rubľoch, pokiaľ sankcie zabránia bankám hradiť dlhy v ich pôvodnej mene. Ruský minister financií Anton Siluanov vtedy odmietol, že Rusko nie je schopné splniť svoje dlhové záväzky. „Máme financie pre ich obsluhu,“ dodal.

Niekoľkým ruským bankám bol už vtedy zakázaný prístup k medzinárodnej platobnej sieti SWIFT, čo komplikovalo ich možnosti prevádzať peniaze mimo Ruska. „Zmrazenie devízových účtov centrálnej banky a vlády možno považovať za snahu niekoľkých západných krajín zorganizovať umelý bankrot," vyhlásil na margo sankcií A. Siluanov. 

Ešte včera (5. apríla), v deň splatnosti najväčšej platby, americká vláda odrezala Moskve prístup k zmrazeným financiám. Okrem toho malo Rusko vyplatiť aj kupón vo výške 84 miliónov dolárov za štátny dlhopis splatný v roku 2042.

„Nedovolíme Rusku ani jedno splatenie dlhu v dolároch z účtov ruskej vlády. Rusko si musí vybrať medzi vyčerpaním zostávajúcich cenných dolárových rezerv, novým zdrojom príjmu alebo platobnou neschopnosťou, uviedla americká vláda.

Putin môže udržiavať zahraničný obchod

Vo všeobecnosti totiž môže krajina zbankrotovať len v prípade, keď nedokáže splácať dlh v cudzej, vopred dohodnutej mene. Je to totiž kľúčový parameter pre ratingové agentúry.

Ako napríklad minulý mesiac uviedla agentúra Fitch, platba v rubľoch by mohla byť považovaná za neschopnosť Ruska splniť svoje záväzky. Prakticky by tak mohlo ísť o ruský bankrot. Devízové rezervy ruskej centrálnej banky v amerických finančných inštitúciách sú totiž v dôsledku sankcií zmrazené. 

Rovnako to vnímajú aj analytici. „Záväzky malo Rusko splatiť podľa zmlúv v dolároch a eurách. Platba v rubľoch by znamenala porušenie zmluvy, čo je z technického hľadiska tiež definované ako bankrot,“  objasnil Boris Tomčiak, investičný manažér spoločnosti Finlord.

Ako k tejto situácii došlo? Keďže na Rusko sú uvalené viaceré sankcie, ktoré viedli k zmrazeniu niekoľkých stoviek miliárd dolárov, ruské devízové rezervy klesli. A pretože krajina má problém dostať sa k devízam, má zároveň aj problém splácať dlhy v cudzej mene, pridáva názor analytik spoločnosti X-Trade Brokers Lukáš Lipovský. Preto je daná situácia špecifická. Takže ak sa Rusko nedokáže dostať k devízam, hrozí mu bankrot.

Na túto problematiku sa však treba pozrieť podľa L. Lipovského aj z trochu iného pohľadu. „Ak Rusko bude naďalej udržiavať zahraničný obchod a vyvážať nerastné suroviny, nemalo by skrachovať. To sa mu zrejme podarí, ako sa ukazuje, pokiaľ Európa nebude sebestačná, a nie je jednoduché zabezpečiť to za taký krátky čas. V niektorých segmentoch je to priam nemožné,“ spresňuje analytik. 

Menový fond varuje: dolár stráca dominanciu

Nielen Rusko môže mať problém, ale aj USA, ako to ukazujú finančné správy z posledných dní. Medzinárodný menový fond (MMF) ešte na konci marca varoval, že protiruské sankcie môžu narušiť dominantné postavenie dolára. 

Výsledkom môže byť väčšia roztrieštenosť medzinárodného menového systému, uviedla zástupkyňa šéfky menového fondu Gita Gopinathová. Podľa nej by mal dolár aj v tomto prostredí zostať hlavnou svetovou menou, je však možná fragmentácia na nižšej úrovni. Čo toto vyjadrenie v praxi znamená a aké zmeny nastanú na finančnom trhu?

Fragmentácia, teda rozpad medzinárodného finančného systému, potrvá niekoľko mesiacov. Potom sa firmy a finančné trhy opäť vrhnú na globalizáciu, zamýšľa sa L. Lipovský. „Podobné názory o fragmentácii a zastavení globalizácie sa vyskytujú v každej kríze. Nikdy sa predpovede nenaplnili a nie je dôvod, aby sa naplnili teraz,“ predpokladá. 

Finančný trh bude podľa neho naďalej fungovať zrejme tak ako doteraz. Vyspelým ekonomikám s trhovým prístupom sa bude dariť. U rozvíjajúcich trhov bude viac problémov, ale napriek nim sa budú chcieť zapájať do globalizácie, ktorá má pre malé ekonomiky obrovský prínos.

„Je veľmi pravdepodobné, že Rusko nakoniec skryto začne so Západom opäť spolupracovať, pretože i pre Ruskú federáciu má spolupráca omnoho vyšší prínos ako vojnové konflikty a ukazovanie sily. To nikam nevedie,“ konštatuje analytik spoločnosti X-Trade Brokers.

Na prognózy MMF reaguje aj Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Následky zmrazenia devízových rezerv Ruska budú podľa neho viesť k tomu, že dolár nebude mať také jednoznačné a absolútne dominantné postavenie ako hlavná rezervná mena, hoci ňou v dohľadnom čase relatívne neohrozene ostane, špeciálne na Západe.

„Súmrak unipolárneho sveta a obavy neamerických blokov, že Západ opäť siahnne po „nukleárnom riešení“ a zmrazí dolárové devízové rezervy ako v prípade Ruska, povedie k tomu, že vo vzájomnom obchode budú používať svoje meny, a to aj v prípade komodít, kde bola zvyklosť platiť v dolároch,“ spresnil analytik J&T Banky.

Devízové rezervy neamerických blokov krajín budú vo väčšom tvorené lokálnymi menami spriatelených štátov. Navyše možno podľa S. Pánisa predpokladať, že rezervy budú vytvárané aj vo forme reálnych fyzických zásob komodít od zlata cez nerastné suroviny až po agrokomodity.

Dlh Ameriky je viacnásobne väčší

Ako je možné, že Rusko potenciálne „krachuje“, keď dlh krajiny je oveľa menší ako napríklad dlh Ameriky? Analytici majú aj na to odpoveď. Štátny dlh USA bol minulý rok takmer 27 biliónov dolárov, teda 27 000 miliárd dolárov, čo je neporovnateľne viac ako štátny dlh Ruska, potvrdil B. Tomčiak. Zahraničiu dlhovalo Rusko v minulom roku v prepočte 63 miliárd dolárov, z toho 22 miliárd je splatných v dolároch a eurách.