Rusko ohlásilo zníženie produkcie ropy. Reakcia trhu ukázala, že Moskva stráca vplyv

Druhý najväčší producent ropy na svete Rusko plní svoj sľub a od marca znižuje produkciu ropy o päť percent. V prepočte na barely ide o približne 500-tisíc barelov denne.

Na prvý pohľad sa to nemusí zdať veľa, ale ide o takmer päťnásobok spracovacej kapacity rafinérie Slovnaft, objem, ktorý nevyprodukujú ani niektorí menší producenti na trhu a zároveň objem, ktorý by minulý rok určite spôsobil väčšie pohyby na trhu.

Ide síce len o 0,5 percenta svetovej produkcie, ale až do nedávna bola situácia taká napätá a trh taký tesný, že aj menšie objemy by chýbali. Teraz to však zaujalo pozornosť možno na pár hodín, cena ropy stúpla a hneď na ďalší deň klesla.

Rusko klesá z čela nadol

Rusko sa postupne začína prepadávať z čela rebríčka producentov a jeho vplyv porovnateľne klesá. Aktuálne je ešte druhé za USA a pred Saudskou Arábiou, od marca bude na treťom mieste.

Dôvodov, prečo trh reagoval tak vágne, je však viac. V prvom rade, z pohľadu Ruska nejde o prekvapivú vec a ani povestné uťahovanie kohútikov, ako vidíme v prípade kartelu OPEC, kde hlavne Saudská Arábia funguje ako swingový producent schopný na počkanie produkciu obmedziť, aby podporil ceny.

Skôr ide o priznanie faktu, že Rusko má problém s exportom ropy a nedokáže umiestniť na trh celú svoju produkciu.

Zároveň však Moskva dokázala saturovať veľký indický a aj čínsky trh a zabrať podiel konkurentom v OPEC. Ázijskí obri po lacnej rope skočili a odoberajú historicky vysoké objemy. Kartelu OPEC tak ostávajú rezervné kapacity, ktoré sa presmerovali do Európy. Rusko síce dokázalo väčšinu svojej produkcie presmerovať do Ázie, ale ide len o čiastočný úspech.

Nie je to o tom, že Rusko chce znížiť produkciu aby sa pomstilo Západu. Rusko musí obmedziť produkciu, pretože ropu nemá kam dávať. Na rozdiel od vyspelých krajín OECD či Číny totiž nemá strategické zásobníky, kde by bolo možné uložiť produkciu, ktorú teraz nie je možné exportovať.

Cenový strop na ropu a sankcie zabezpečili, že ruské príjmy z ropy klesajú (hoci v poslednom čase sa objavujú indície, že nie o toľko, ako bolo v pláne). Zároveň sa však z trhu nestratilo toľko ropy, aby jej cena prudko stúpla, čo by zasiahlo hlavne Európu. Okrem toho, zatiaľ pravdepodobne nehrozí, že by Rusko produkciu ďalej obmedzovalo.

Pokiaľ súčasnú nižšiu produkciu (od obdobia spred invázie je nižšia o 600-tisíc barelov a klesne o ďalších 500-tisíc barelov denne) dokáže pomocou tieňovej flotily a oficiálnych tankerov z Indie, Číny či Turecka umiestniť na trhu, išlo by samo proti sebe, ak by produkciu obmedzovalo. Menej barelov, menej rubľov v rozpočte, menej peňazí na zbrojenie.

Poradili sme si s plynom, poradíme si aj s ropou