Ruské hry s plynom odďaľujú vrchol inflácie. Euro čelí najhoršiemu zdražovaniu od svojho vzniku

Ruský tlak na zvyšovanie cien európskych energií nemá konca. Cena plynu začiatkom týždňa vyletela takmer o tretinu. Dôvod? Do najväčšej európskej ekonomiky stále neprúdi plyn a nikto nevie, ako dlho bude trvať odstávka plynovodu Nord Stream 1. Pôvodne malo Rusko obnoviť dodávky už v sobotu. Lenže tamojšie úrady sa odvolávajú na problémy s únikom oleja v kompresorovej stanici Portovaja, hoci podľa Siemens Energy to nie je dôvod na prerušenie tranzitu.

Čoraz viac otvorene sa v súvislosti s obmedzovaním dodávok plynu hovorí o ruskej vojenskej taktike. V dôsledku neustáleho prerušovania neuveriteľne stúpajú ceny elektriny. Pred dvoma rokmi sa jedna megawatthodina predávala za cenu od 40 do 50 eur. Koncom minulého mesiaca na chvíľu prekonala hranicu tisíc eur.

Európski lídri na to zareagovali hrozbami o zavedení cenových stropov. Trhová cena elektriny v reakcii padla k hranici 500 eur. Nasledovala však ruská kontra v podobe neobnovenia dodávok plynu cez Nord Strem 1. Práve táto surovina mala byť kľúčová pri výrobe elektriny a transformácii nemeckého hospodárstva na zelenú ekonomiku.

V realite je plyn hlavnou ekonomickou zbraňou Ruska. Moskva neustálym tlakom na zvyšovanie cien oddiali vrchol inflácie v Európe prinajmenšom o niekoľko mesiacov, v krajnom prípade až na jar 2023.

Problémové pobaltské štáty

Minulý mesiac priemerný rast cien v slovenskej ekonomike dosiahol 13,3 percenta. V rámci krajín používajúcich euro to bol piaty najvyšší rast. Najprudšiemu zdražovaniu čelia obyvatelia pobaltských štátov – Estónska, Litvy a Lotyšska. V medziročnom porovnaní tam ceny podľa poradia stúpli o 25,2, 21,1 a 20,8 percenta. Na štvrtom mieste s infláciou 13,6 percenta skončilo Holandsko.

Číslom dva začína inflácia len v pobaltských štátoch. Za týmto negatívnym líderstvom stojí viacero faktorov. „Zemný plyn aj elektrina boli v tomto regióne pred začiatkom rusko-ukrajinskej vojny o niečo lacnejšie ako inde v Európe,“ konštatuje centrálna banka Estónska. V súčasnosti sú podobné ako vo zvyšku eurozóny a práve vyrovnanie rozdielov spôsobilo prudší rast inflácie. „Oproti zvyšku eurozóny je aj ďalší významný rozdiel. Estónski spotrebitelia míňajú väčšinu svojich mesačných výdavkov na elektrinu a potraviny,“ konštatuje centrálna banka.