Ruské exporty ropy nezachráni Čína a už vôbec nie India

Ruská invázia na Ukrajinu znamená pre ruský energetický priemysel čoraz tvrdšie sankcie. Väčšina ruských exportov ropy smeruje k jeho západným susedom, teda do krajín Európskej únie (EÚ). Rusko počas minulého roka exportovalo 4,7 milióna barelov ropy denne, polovica z toho objemu putovala práve do EÚ.

Do Číny vlani Rusko vyviezlo 1,6 milióna barelov ropy denne. Čína a EÚ spolu odoberajú 83 percent ruských exportov. India je síce tretí najväčší importér ropy na svete, ale z Ruska minulý rok odoberala len necelých sto-tisíc barelov ropy denne, čo sú necelé dve percentá ruských exportov.

Peking, Nové Dillí aj Moskva sú v absolútnej zhode, že ruskú ropu je potrebné dopraviť k smädným ázijským obrom. Cena je totiž výhodná, po rope je dopyt a rafinérie ju dokážu spracovať. Lenže tento plán naráža na prepravné kapacity, ktoré Rusko má. A to nie je všetko. Rusko nemá prebytočnú ropu ani kde uskladniť, nemá strategické zásobníky.

Rusko nezachránia ani najdlhšie ropovody na svete

Najväčšia krajina sveta, ktorá patrí medzi najväčších exportérov ropy na svete, má pochopiteľne najdlhšie ropovody na planéte. Jedným z nich je ropovod Družba, ktorý vedie na západ. Bol vybudovaný v prvej polovici 60. rokov.

Celková kapacita ropovodu je 1,6 milióna barelov ropy denne. Severná vetva vedie z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do východnej časti Nemecka a pobaltských štátov.
Druhá vetva zásobuje ukrajinské pobrežie Čierneho mora.

Tretia vetva vedie cez západnú Ukrajinu na Slovensko, ďalej do Maďarska a Česka. Vetva, ktorá prichádza na Slovensko, má kapacitu približne 400-tisíc barelov ropy denne, z čoho štvrtinu odoberá Slovnaft.

Ďalší ropovod vedie na východ a jeho názov je EPSO (Eastern Siberia Pacific Ocean). Začína sa v Taishete (Sibír) a končí sa v termináli Kozmino na brehu Pacifiku. Tento ropovod má podobnú kapacitu ako ropovod Družba, a to približne 1,6 milióna barelov ropy denne. Je tiež rozvetvený, pretože už od začiatku budovania v roku 2006, počítal s dodávkami pre Čínu, Južnú Kóreu či Japonsko.

Voľné kapacity sú, ale nesprávnym smerom

Rusko má voľné kapacity na prepravu ropy len do krajín, ktoré na krajinu uvalili sankcie. Ostatné kapacity sú využité naplno.

Lenže vzhľadom na súčasnú vojnovú situáciu na Ukrajine nemožno počítať s tým, že Južná Kórea či Japonsko navýšia odber ruskej ropy. Hrozí skôr opak, preto je kľúčové sledovať kapacity vedúce do Číny. Aj po rozšírení v roku 2018 sa kapacita dostala len na 700-tisíc barelov ropy denne a v súčasnosti je využitá naplno.

Čínska druhá trasa cez Kazachstan je priúzka

Do Číny však vedie ešte jedna trasa, cez Kazachstan, konkrétne cez ropovod Atasu-Alashankou. Rosneft podpísal vo februári kontrakt s čínskou spoločnosťou CNPC na objem približne 200-tisíc barelov ropy denne. Nejde však o nový kontrakt, ale o predĺženie toho pôvodného. Aj objem zostal pôvodný.

Tento ropovod má kapacitu 400-tisíc barelov ropy denne. Ak by sa aj využil zvyšný objem kapacity, Moskvu to z biedny nevytrhne. Nehovoriac o tom, že Čína zatiaľ nové zmluvy s Ruskom nepodpisuje.

Hlavnou možnosťou, ako dostať do Číny viac ruskej ropy, je prepraviť ju tam cez ropovody, ktoré sú na hranici kapacít. A to je pre Čínu úplne v poriadku, pretože objem spracovateľskej kapacity zameranej na ruskú ropu EPSO a Urals sa nedávno mierne zvyšoval, a do ďalších rokov by mal byť stabilný. Čína tak ani teraz nepotrebuje výrazne viac ruskej ropy.

Ako sa Rusko prepočítalo

Rusko má síce najdlhšie ropovody na svete, ale nemá strategické zásobníky. Zjavne nepočítalo s tým, že sa exporty ropy môžu zastaviť.