V roku 2022 bol rozpočet na obranu Ruska vo výške necelých 4 biliónov rubľov (46,5 miliardy eur). Pôvodne mal byť mierne nižší oproti roku 2021, pretože sa neplánovala vojna na Ukrajine. Plán tzv. špeciálnej vojenskej operácie predpokladal porážku obrany Kyjeva za tri dni, obsadenie vládnych budov a vyvesenie ruskej vlajky. Prezident Volodymyr Zelenskyj mal z krajiny utiecť alebo byť zajatý, a následne mala byť dosadená proruská vláda.
Západné krajiny, závislé od ruského plynu a čeliace zime, nemali byť ochotné poskytnúť Ukrajine významnú pomoc. Moskva očakávala, že Ukrajinci zložia zbrane a nebudú bojovať za svoju krajinu. Tento scenár sa však nenaplnil.
Z trojdňovej operácie sa stal najväčší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Rozpočet na obranu sa preto v roku 2023 zvýšil o 86 percent na 6,5 bilióna rubľov, v roku 2024 o ďalších 62 percent na 10,5 bilióna rubľov (110,5 miliardy eur) a na rok 2025 sa očakáva ďalší 29 percentný nárast na rekordných 13,5 bilióna rubľov (126 miliárd eur). Hoci plánované čísla vyzerajú impozantne, ide len o nominálny rast. Skutočný nárast, očistený o infláciu, je blízky nule.
Inflácia v Rusku prudko stúpa. Za prvých 11 mesiacov roku 2024 dosiahla oficiálne 9 percent, avšak nezávislí analytici tvrdia, že reálne náklady na život rastú ešte rýchlejšie. Ceny bežných spotrebiteľských tovarov, ako maslo, zemiaky či rastlinný olej, sa len v tomto roku zvýšili o 22 percent.
Hoci vojnové investície priniesli rast ekonomiky a miezd, náklady na život sa dramaticky zvýšili. Ruská ekonomika, zameraná takmer výhradne na sektor obrany, trpí nedostatkom pracovnej sily, tovarov a financií. Od začiatku invázie na Ukrajinu sa životné náklady v Rusku zvýšili o 30 percent, čo je dvakrát viac než priemer v eurozóne, kde tento rast dosahuje 15 percent.
Úrokové sadzby v eurozóne sú na úrovni 3 percentá, zatiaľ čo ruská centrálna banka ich musela zvýšiť na 23 percent, čo signalizuje vážne ekonomické problémy. Hodnota rubľa voči euru klesla o 25 percent oproti začiatku roku 2022.
Rusko sa rozhodlo vyhnúť mobilizácii a namiesto toho sa spolieha na finančné motivácie. Vojakom ponúka za ročnú službu 5,2 milióna rubľov, čo predstavuje viac ako 48 000 eur a päťnásobok priemernej mzdy. Pre mužov z odľahlých častí krajiny je táto suma mimoriadne lákavá.
Vojaci a zbrojársky priemysel patria k málu skupín, ktoré zažívajú reálny rast miezd. Aby však Moskva zabezpečila potrebný počet vojakov, musí prilákať približne 1 000 nových rekrutov denne. Aktuálne peniaze na tento účel stačia, ale efektivita vojenských operácií ostáva otázna – na dobytie 10 štvorcových metrov ukrajinského územia je potrebná obeta štyroch vojakov (mŕtvych alebo zranených).
Rusko potrebuje dobyť ešte približne 80 percent Ukrajiny, čo je vyše 500 000 km², no jeho ekonomické zdroje sú už vyčerpané. Rozpočtové výdavky na obranu majú od roku 2026 klesať – očakáva sa pokles o 5 percent. Zohľadňujúc infláciu však tento pokles bude reálne dvojciferný. Tempo hospodárskeho rastu, ktoré tento rok dosiahlo 4 percentá, sa v roku 2025 spomalí na 0,5 až 1,5 percenta.
Demografická situácia v Rusku bola problematická už pred vojnou, no konflikt ju ešte zhoršil. Od začiatku roku 2022 z krajiny emigrovalo takmer milión ľudí, väčšinou v produktívnom veku, a státisíce vojakov zahynuli na Ukrajine. Každý rok sa počet obyvateľov v produktívnom veku (20 – 65 rokov) zmenšuje o milión.
Rusko financuje vojnu aj na úkor svojich rezerv. Národný fond bohatstva, ktorý bol v auguste 2022 na úrovni 200 miliárd dolárov, klesol na 120 miliárd dolárov (údaj z decembra 2024). Z hľadiska bežne dostupných aktív v rubľoch sa rezervy znížili z 9,7 bilióna rubľov na začiatku invázie na 5,8 bilióna rubľov. Po pokrytí plánovaných deficitov budú tieto rezervy prakticky vyčerpané.
Napriek ekonomickým ťažkostiam Moskva pokračuje vo vojenských operáciách. Tento rok získala vyše 1 000 km² ukrajinského územia, čo predstavuje 0,5 percenta z celej krajiny. Avšak cena za tento pokrok je obrovská – straty na životoch, oslabenie ekonomiky a vyčerpanie rezerv. Tento model nie je dlhodobo udržateľný, čo vytvára tlak na skoré mierové rokovania, aby si Moskva zabezpečila čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu.
