Rušeň nemožno riadiť z kancelárie. Nezáujem o náročnú prácu drží vlaky v depe

V druhý januárový týždeň bola Železničná spoločnosť Slovensko nútená odrieknuť takmer osemdesiat spojov. Veľké výpadky sa týkali štyroch traťových úsekov západného Slovenska. Cestujúci z Trnavy, Kútov, Galanty, Komárna a Bratislavou tak čakali na niektoré vlaky márne. Národný osobný vlakový dopravca zároveň pripravil cestujúcich na možnosť, že nepriaznivá situácia potrvá dlhšie.

Dôvodom nútenej výluky je podľa ZSSK akútny nedostatok pracovnej sily, ktorý prehĺbila pandémia. „V rámci celého Slovenska evidujeme z 1 203 rušňovodičov práceneschopnosť u 57 zamestnancov, v krajoch západného Slovenska evidujeme práceneschopnosť u 20 rušňovodičov,“ uviedol hovorca dopravcu Tomáš Kováč.

Vysoká miera práceneschopnosti nastala v kritickom týždni. Štátny dopravca v tom období zrušil mimoriadny COVID grafikon, ktorý obmedzil jazdu viac ako 350 vlakov a plánoval návrat na plný cestovný poriadok.

Nedostatok ľudí je dlhodobý

Problém s výpadkami plánovaných spojov v réžii ZSSK nenastal po prvý krát, vyskytuje sa pomerne pravidelne. Naposledy len minulý rok v lete. Na akútny nedostatok pracovnej sily na železniciach upozorňujú dopravcovia už roky. „Náročná a manuálna práca v nepretržitej prevádzke, ktorá nezaručuje čistú, vyhriatu kanceláriu, množstvo moderných benefitov a nástupný plat na úrovni, ktorú ponúka napríklad IT sektor, nie je pre mladých ľudí dostatočne príťažlivá,“ konštatuje T. Kováč.

Celý sektor železničnej dopravy na Slovensku totiž bojuje s prestarnutými ľudskými zdrojmi. Konkrétne v ZSSK ku koncu roka 2020 zamestnávali takmer 5900 ľudí, pričom viac ako 2500 z nich bolo vo veku viac ako päťdesiat rokov. Rušňovodičov, ale aj iných podporných pracovníkov podieľajúcich sa na výprave vlakov, nestíhajú nahrádzať.

Potreba rušňovodičov u štátneho dopravcu pritom medziročne rastie nie len z dôvodu zvyšujúceho sa priemerného veku zamestnancov, ale aj pre pribúdanie spojov. Napríklad v lete 2018 bol pre vysoký dopyt zvýšený počet spojov na trasách z Trnavy a zo Senca do Bratislavy. Rovnako na konci roka 2020 spoločnosť ZSSK prevzala po súkromnom dopravcovi RegioJet vyťaženú linku medzi Bratislavou a Komárnom, pričom väčšina rušňovodičov do jej služieb prejsť odmietla.

Len na obsluhu tejto linky je ich pritom potrebných približne tridsať. Celkovo na svoju každodennú prevádzku štátny osobný dopravca potrebuje viac ako 1200 rušňovodičov, pričom ku koncu minulého roku vyčíslľuje počet neobsadených miest na až na 129.

Zdroj: Ján Krošlák

Nové výcvikové stredisko

Národného dopravcu pritom nemožno označiť voči problému s chýbajúcim personálom za pasívneho. Uchádzačov o zamestnanie rušňovodiča vzdeláva vo vlastnej réžii, pričom počet organizovaných kurzov v posledných rokoch vzrástol. V dovtedy nevyužitej budove strednej dopravnej školy v Martine predvlani otvoril moderné školiace stredisko, ktoré využíva na vzdelávanie vlastných zamestnancov a ponúka k dispozícii aj samotnému učilišťu.

Aj vďaka investícii no nových priestorov a moderných technológií môže dopravca počet kurzov navyšovať. V roku 2020 ukončil dva kurzy, zahájil dva ďalšie s plánovaným ukončením v roku 2021 a na ďalšie dva pre rovnaký rok pripravil uchádzačov. V procese prípravy tak už predvlani bolo až 216 kandidátov na pozíciu rušňovodiča, z čoho 62 v roku 2020 aj nastúpilo do kabín.