Rôzne regionálne dane by pomohli slabším okresom. Vláda počíta skôr s daňovým mixom

Slovensko je aj po 20 rokoch od reformy a decentralizácii samosprávy krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi. Napriek tomu, že skoro každá vláda sa ich hotovala znižovať a nalievala do málo rozvinutých regiónov milióny eur zo štátnej kasy či z eurofondov. Výsledok?

Chudobné regióny sa naďalej vyľudňujú, je tam vysoká nezamestnanosť, biedna infraštruktúra a málo firiem. Práve v menej rozvinutom regióne - Novohrad sa o tomto probléme diskutovalo na konferencii Futuregion 2021 v kaštieli Halič pri Lučenci.

„Regióny nie sú menej rozvinuté, ale skôr zanedbané centrom. Pred 120 rokmi bol Novohrad jeden z najrozvinutejších regiónov Slovenska, ale popretŕhali sa väzby,“ vysvetľuje jednu z príčin zaostávania prihraničných regiónov na južnom Slovensku Daniel Kojnok, spoluzakladateľ Centra rozvoja a inovácii v Lučenci. Lučenec bol v minulosti ekonomicky naviazaný na Budapešť, lenže po vzniku Československa sa nedokázal naviazať na Bratislavu, ktorá je od neho ďalej ako Budapešť, ale aj pre chýbajúcu infraštruktúru, teda cesty.

Aj preto vyšlo v nedávnom prieskume Centra rozvoja a inovácii, že až 95 percent mladých ľudí plánuje z Lučenca a priľahlého regiónu odísť. Súvisí to aj s tým, že v okresoch, kde nie je blízko vysoká škola, je odliv mladých veľký. Problém ani nie je v tom, že odchádzajú študovať do väčších miest, či do zahraničia, ale v tom, že sa nevracajú späť. „Nechceme vysoké školy v Lučenci, lebo by asi boli nekvalitné, ale chceme platiť nižšie dane, aby sme nedoplácali na centrum,“ vysvetľuje D. Kojnok.

Starostovia by sa mali sústrediť keď už nie na zvrátenie trendu vyľudňovania regiónov, tak aspoň na jeho spomalenie. „Nepotrebujeme budovať kvalitnú univerzitu všade, stačí prilákať našich študentov späť. Stačí málo, ľudia sa chcú vrátiť domov,“ myslí si Juraj Karpiš, ekonóm z INESS.

Regionálne dane

Na rozvoj regiónov však nestačí znížiť plošne dane či odvody. Ich zaostávanie sa nevyrieši z centra, teda z Bratislavy. Dá sa to robiť len z regiónov. Najdôležitejšia je preto rozumná decentralizácia samosprávy aj s finančnou samostatnosťou.

„Sme najcentralistickejšia krajina v EÚ napriek tomu, že Slovensko je rôznorodé. Treba presúvať peniaze aj kompetencie na regióny,“ vysvetľuje J. Karpiš.

Podľa neho zaostalejším regiónom pomôžu vyššie podielové dane. Napríklad by k nim prúdili časti výnosov z DPH (nie iná sadzba), väčšia časť z dane z príjmov pre firmy aj pre fyzické osoby, prípadne zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Regióny by tak medzi sebou súťažili o investorov aj o ľudí tak, ako to robia kantóny vo Švajčiarsku.