Ropné embargo Putina pošteklí, rastú akcie maďarského MOL, silnie rubeľ. Európe palivá zdražejú

Po viac ako mesiaci je rozhodnuté. Európska únia pritvrdí v šiestom balíku ekonomických sankcií proti Rusku. Lídri členských krajín sa na mimoriadnom summite v Bruseli 31. mája dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy. Embargo sa okamžite dotkne viac ako dvoch tretín jej exportu.

Cena ropy Brent na finančných trhoch reagovala na tieto informácie rastom, zvýšila sa o dve percentá a v utorok 31. mája sa obchodovala za takmer 120 dolárov za barel.

Ako konštatuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, citeľne vzrástli akcie maďarskej petrochemickej spoločnosti MOL a posilňuje rubeľ. „Investori tak evidentne ‚započítali‘ embargo s menším počtom výnimiek a možno aj so skorším termínom začatia,“ uviedol na svojom portáli.

Akcie MOL na budapeštianskej burze vzrástli o viac ako šesť percent. Investori totiž vo veľkom nakupujú jeho akcie, keďže embargo na ruskú ropu sa na jeho biznis vzťahovať nebude.

„Embargo EÚ na ruskú ropu je podľa analýzy agentúry Bloomberg obzvlášť priaznivé práve pre MOL, ktorého marže vraj ďalej porastú, nad rekordné marcové a aprílové úrovne,“  konštatuje L. Kovanda. Skupina MOL totiž ďalej bude rafinovať extrémne zľavnenú ruskú ropu a tú predávať za „západné ceny“, a to aj českým a slovenským vodičom.

Rovnako rastie po schválení šiesteho balíka sankcií aj ruský rubeľ. Ekonóm Trinity Bank spresňuje, že embargo pripraví Kremeľ len o 3,7 percenta príjmov z vývozu energií. „Po druhé, EÚ nie je jednotná, platí výnimka na ropu z Družby, z ktorej ťaží práve spomínaný MOL.

Po tretie, Kremeľ tento rok počítal s cenou ropy 62 dolárov za barel. Pri embargu ju bude Ázii predávať za 124 dolárov za barel, po zľave 90 dolárov za barel,“ spresňuje L. Kovanda. Rusko nakoniec embargo toľko zabolieť nemusí, záleží, za koľko a v akom objeme sa mu bude dariť predávať ropu krajinám ako India či Čína, ktoré zrejme budú spoločne s MOL víťazmi situácie.

Odstrihne sa len severná vetva Družby

Spoločné rozhodnutie krajín EÚ je podľa predstaviteľov Európskej komisie (EK) dobrým krokom vpred, podporeným piatimi predchádzajúcimi balíkmi sankcií voči Rusku. Rozhodnutie šéfov štátov a vlád európskeho bloku, týkajúce sa ruskej ropy, 31. mája uvítala šéfka EK Ursula von der Leyenová.

„Prakticky to ku koncu roka zastaví okolo 90 percent ropných importov z Ruska do EÚ,“ poznamenala na Twitteri. Sankcie, kvôli ktorých prijatiu EÚ ustúpila niekoľkým maďarským požiadavkám, sa vzťahujú aj na najväčšiu ruskú banku Sberbank či na médiá šíriace vojnovú propagandu Kremľa.  

Ropné embargo sa teda rysuje ako doposiaľ najtvrdšia sankcia proti ruskej agresii, v konečnom dôsledku však niektorí odborníci krotia prehnané očakávania,  uvádza portál echo24.cz.  Rusko bude totiž ropu predávať ďalej a kvôli situácii na trhu s energiami bude zrejme vplyv do ruského rozpočtu len veľmi obmedzený.

V podobnom duchu píše aj portál lidovky.cz. „Európa sama príde o časť dodávok relatívne lacnej ruskej suroviny. Nedostatok ropy a rastúce ceny u púmp uvidíme oveľa rýchlejšie ako vplyv sankcií na Rusko. Spočiatku na tom dokonca môže Moskva ešte zarobiť," uvádzajú.

Rusko na to medzitým stihlo reagovať. „Ako správne uviedla (predsedníčka Európskej komisie) Ursula von der Leyenová, Rusko si nájde iných odberateľov,“ reagoval na twitteri stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni Michail Uľjanov. Citoval ho aj denník The Guardian. 

Nemecko a Poľsko sa 30. máji v Bruseli zaviazali, že do konca roka sa odstrihnú od ruskej ropy prepravovanej severnou vetvou ropovodu Družba. Do EÚ tak po prvom štvrťroku 2023 bude prúdiť ruská ropa iba južnou vetvou ropovodu Družba, teda do Maďarska, na Slovensko a do Česka.

Tieto krajiny budú mať výnimku a budú môcť naďalej dovážať ruskú ropu aj po prvom štvrťroku budúceho roka. A to až do času, než sa nájde uspokojivé riešenie, ako ruskú ropu nahradiť. Slovensko pôvodne žiadalo prechodné obdobie na tri roky, do konca roku 2025. Na konečné rozhodnutie EK ešte stále čaká.

Zaujímavosťou je, ako sa podarilo presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby embargo podporil. Ako v štúdiu TA3 uviedla Zuzana Stuchlíková, analytička európskeho združenia Europeum, získal v podstate všetko, čo od únie požadoval. „Maďarsko bude môcť časovo neobmedzene čerpať ruskú ropu z južnej vetvy. Pôvodne sa síce hovorilo o výnimke pre túto krajinu do roku 2024, ale napokon nebude v tomto prípade obmedzené,“ spresnila.

Orbán „povolil“, embargu dal zelenú

Maďarsko teda nemalo vhodný argument na to, prečo by malo ropné embargo ďalej blokovať. Navyše trvalo na uistení, že v prípade výpadku či zastavenia ropovodov bude môcť doviezť ruskú ropu iným spôsobom, prípadne mu ju poskytnú ďalšie štáty Únie.

Podľa analytičky Europeum je však pravdepodobné, že toto rozhodnutie bude V. Orbán vo vlastnej krajine interpretovať ako jasné víťazstvo pre podporu svojich návrhov, podobne ako budú európski lídri argumentovať, že sa im spoločne podarilo v EÚ nájsť zhodu na šiestom balíku sankcií voči Rusku.

Lídri EÚ budú naďalej viesť rokovania o tom, ako zabezpečiť, aby vnútorná súdržnosť krajín EÚ nebola pri prípadnej ropnej kríze ohrozená. Teda, aby niektoré štáty neboli v neférovej výhode oproti tým ostatným.

„Bude platiť zákaz vnútorného obchodovania v rámci EÚ s ropnými produktami, aby sa zabránilo, že niektoré štáty budú využívať svoju pozíciu na trhu. Toto opatrenie bolo trochu kontroverzné a celý rad krajín EÚ poukazoval na to, že riešením by bolo napríklad uvalenie vyšších ciel na dovoz ropy. Napokon však rokovania nešli týmto smerom,“ spresnila Z. Stuchlíková.

Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, sa však spoliehali na to, že sa takéto opatrenie neprijme. Problémom je, že väčšinu vyrobených palív spoločnosť Slovnaft exportuje za hranice, čo ešte zhorší súčasnú ekonomickú situáciu, ak sa potvrdí jeho pravdivosť. Česká republika spolu so Slovenskom a Maďarskom údajne získali niekoľkomesačnú výnimku na dovoz ropných produktov – Česko až 18-mesačnú, napísali 31. mája české spravodajské portály Novinky.cz a ČT24.

Slovenskí motoristi si za palivá priplatia

Otázkou zostáva, či sankcie voči Rusku pocíti aj Slovensko. Analytička Europeum to potvrdzuje. „Nájsť nejaké európske sankcie, ktoré by sa nedotkli zároveň EÚ, je nemožné. Ak majú EÚ a Rusko medzi sebou isté obchody v energetickej oblasti a chcú ich obmedziť, je jasné, že tie obmedzenia zasiahnu všetky strany,“ dodala Z. Stuchlíková pre TA3.

Aktuálne podľa nej európski lídri čakajú, ako zareaguje ruská strana na ďalší balík sankcií. Dostávajú sa podľa nej do situácie, kedy stoja pred zložitým rozhodnutím. Teda, či prijať ďalšie sankcie aj za cenu vlastného diskomfortu alebo radšej počkať, ako sa situácia vyvinie. V každom prípade však možno očakávať ďalší nárast cien pohonných hmôt.   

Analytička Wood & Company Eva Sadovská predpokladá, že postupné zdražovanie by sa mohlo prejaviť už čoskoro.  „Fakt, že motoristi si v tomto roku priplácajú viac za pohonné látky, je už v súčasnosti neprehliadnuteľný. Ceny benzínu a nafty boli v posledných dňoch rekordne vysoké. V priebehu 21. týždňa vyšiel 95-oktánový benzín na 1,8 eura za liter, čo je o tretinu viac ako vlani,“ uviedla E. Sadovská pre TA3.

Pri nafte išlo o 1,78 eura za liter, čomu zodpovedá dokonca medziročný nárast až o polovicu. V súčasnosti tak za plnú, napríklad 90-litrovú nádrž benzínu, zaplatia Slováci o 22 eur viac ako pred rokom, v prípade nafty o 30 eur viac.

„Navyše, opätovný nárast cien na burzách sa môže podpísať pod ďalšie zvýšenie cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach. Samozrejme, aj o dvojeurovej hranici sa pomerne často hovorí, ale zatiaľ prekonaná nebola,“ dodala analytička Wood & Company.

Chystá sa aj siedmy balík sankcií

Aktuálne nie je jasné, ako zareaguje ruská strana na ďalší balík sankcií a už sa rysuje na stole ďalší. Estónska premiérka Kaja Kallasová na mimoriadnom summite navrhla, aby sa EÚ zamerala na embargo na plyn. To bude pre krajiny EÚ ešte citlivejšia otázka ako ruská ropa. „Myslím, že by plyn mal v siedmom (sankčnom) balíku byť, ale zároveň som realistka," uviedla 31. mája estónska premiérka, správu priniesol portál Euroactiv.cz

Narážala na dlhodobý odpor časti krajín ako Nemecko, Maďarsko či Rakúsko, ktoré v dohľadnom čase nie sú ochotné zbaviť sa kľúčovej suroviny z Ruska a argumentujú očakávanými ekonomickými škodami. Zatiaľ čo ruskou ropou EÚ kryje približne štvrtinu svojej spotreby a podľa expertov ju bude ľahšie nahradiť, pri plyne ruské dodávky predstavujú asi 40 percent všetkého dovozu. Krajiny skeptické k rýchlemu prijatiu plynového embarga argumentujú tým, že by výpadky nemali v najbližších rokoch z čoho pokryť.

Mnohí Európania si kladú otázku, do akej miery dokáže šiesty balík sankcií Rusko finančne poškodiť natoľko, aby ukončilo vojenský konflikt. „Vzťahy medzi EÚ a Ruskom nezávisia na tom, čo bude robiť EÚ. V tejto chvíli je pomyselná lopta na strane Ruska.. Ruský prezident Vladimir Putin niekoľkokrát ukázal, že keď nejakú zámienku potrebuje, tak si ju nájde. Tam sa skôr otvára otázka, čo sa sankciami EÚ v Rusku reálne dosiahne, teda či splnia daný účel,“ uzatvára Z. Stuchlíková.  

Ďalšie dôležité správy