Ropa dražie, infláciu to zatiaľ nezrýchlilo. Optimisti odhadujú jej cenu až na 80 dolárov

Správy o raketových útokoch na zariadenia saudskoarabského energetického gigantu Aramco nakopli cenu ropy na začiatku týždňa na nové tohtoročné rekordy.

Cena severomorskej ropy Brent sa prvýkrát od začiatku pandémie koronavírusu vyšplhala nad 70 dolárov za barel. Americká WTI zase dosiahla najvyššiu úroveň za dva roky, keď jej cena vyskočila nad 65 dolárov za barel. Ropa tak už posilnila v tomto roku o viac ako 30 percent.

Komoditu podporil aj optimizmus na trhoch z postupného oživenia globálnej ekonomiky. To by mohlo nastať s postupujúcim očkovaním a otváraním sa ekonomík. Hoci po pondelkovom prelomení hranice cena čierneho zlata mierne ubrala z rastu, otázne je, ako dlho jej nastolený stúpajúci trend vydrží.

Analytici nevylučujú, že rast cien tejto komodity bude ešte pokračovať. „Vyhliadky sa zlepšujú, ale letecký priemysel je stále utlmený a práve ten zohráva dôležitú úlohu pri spotrebe palív,“ myslí si Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.

Optimisti dokonca očakávajú cenu ropy na úrovni okolo 80 dolárov, ale až v druhej polovici roka. „Cena ropy sa od minuloročného októbra zvýšila až o 86 percent a rast bude pravdepodobne pokračovať. Špekulanti tak zostávajú spokojní, čím sa ešte viac zvyšuje riziko vyššej inflácie,“ myslí si Ole Hansen, komoditný analytik Saxo Bank.

Vyhliadky na zrýchlenie inflácie

Ekonómovia poukazujú aj na to, že ropa môže tlačiť na zrýchľovanie inflácie najmä cez zvýšenú cenu pohonných hmôt. Tie sa prejavia aj vo zvýšených nákladoch firiem na výrobu, ktorú premietnu do cien svojich výrobkov.

Očakávania trhov sú už nastavené na zvýšenú infláciu najmä v USA, kde boli ohlásené prezidentom Joe Bidenom nové stimulačné balíčky pre ekonomiku. Inflácia v USA by mohla podľa predikcii v tomto roku prekročiť dve percentá. V Eurozóne by však rast cien nemal presiahnuť jedno percento. Centrálne banky sa snažia tlmiť inflačné očakávania, ale nedarí sa im to.

„Éra nízkej inflácie je za nami, ale to neznamená, že nás čaká za rohom hyperinflácia,“ tvrdí Carsten Brzeski, makroekonóm ING.

Jeden zo scenárov je, že vyššie ceny ropy, ktoré budú mať dopad na zvyšovanie nákladov na dopravu a energie, dotlačia centrálne banky k spomaleniu tlačenia peňazí. To však nie je veľmi pravdepodobné. Jednak preto, lebo centrálne banky sledujú aj takzvanú jadrovú infláciu, ktorá je očistená od cien palív. A tá je stále nízka.