V súčasnosti je najkritickejšia situácia na krajnom západe Slovenska. Silné dažde pravdepodobne spôsobia vyliatie riek z korýt na Záhorí. Práve pre túto časť krajiny vydal Slovenský hydrometeorologický ústav tretí – najvyšší - stupeň výstrahy. Lokálne povodne sa v najbližších dňoch môžu objaviť aj na severozápade Slovenska.
Poistenie majetku na poslednú chvíľu nemá zmysel. „Škody spôsobené povodňou alebo záplavou nie sú kryté, ak nastali v období desať dní po uzavretí poistenia, kvôli čakacej dobe,“ upozorňuje Beáta Lipšicová, hovorkyňa poisťovne UNIQA. Rovnaké pravidlá platia vo všetkých poisťovniach, hoci sa detaily môžu mierne líšiť. „Ak je na dané územie vydaná meteorologická výstraha, vzniká výluka, keďže v tomto prípade nejde o náhodnú udalosť, čo je jednou z podmienok poistenia,“ dopĺňa Helena Kanderková, špecialistka externej komunikácie poisťovne Allianz.
Poisťovne sa snažia zabrániť tomu, aby si ľudia poisťovali majetok, až keď očakávajú povodeň a vysoké škody. Napriek tomu sa stáva, že klienti sa pokúšajú uzatvoriť poistenie až po vzniku škody, čo už spadá do kategórie podvodu. Pri pokuse o podvodné nároky môžu páchateľom hroziť tresty odňatia slobody v trvaní osem až pätnásť rokov.
Majetok je najlepšie poistiť v čase, keď je počasie priaznivé. Ani vtedy to však nemusí byť vždy jednoduché. „Pri poistení domov, bytov, chát a domácností používame povodňové mapy podľa lokality. Existujú štyri povodňové zóny a ak miesto poistenia spadá do zóny štyri, riziko povodne a záplavy nie je možné poistiť,“ vysvetľuje B. Lipšicová. Niektoré poisťovne síce umožnia poistenie aj v najrizikovejších oblastiach, ale za výrazne vyššie poistné, alebo v prípade škody vyplatia podstatne menej peňazí.
Nespokojní s výškou náhrady môžu byť aj ľudia so staršími poistnými zmluvami. „Ak má klient uzatvorené staršie poistenie nehnuteľnosti alebo domácnosti bez indexácie, znamená to, že poistná suma dojednaná v jeho poistení sa časom nemení,“ hovorí Juraj Štefanovič, PR špecialista ČSOB Poisťovne. Problém je, že ceny stavebných materiálov a prác rastú, pričom najmä v posledných rokoch postihla krajinu obrovská inflácia. Vyplatená suma tak nemusí postačovať na pokrytie všetkých škôd.
Súčasné dažde budú podľa predpovedí spôsobovať väčšie škody v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike, kde bol vyhlásený tretí stupeň rizika na takmer dvoch tretinách územia. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú menej postihované výkyvmi počasia, aspoň podľa tvrdých dát. Podľa údajov Eurostatu škody spôsobené klímou na jedného obyvateľa dosiahli v roku 2020 na Slovensku len 4,10 eura. Išlo o tretí najnižší údaj v rámci EÚ, pričom lepšie na tom boli len Slovinsko (3,65 eura) a Bulharsko (0,69 eura). Naopak, najväčšie škody spôsobilo počasie v Grécku (90,60 eura), Francúzsku (62,05 eura) a Írsku (42,16 eura).
Najväčším dlhodobým problémom ostáva sucho. Nedostatok vlahy zničil v roku 2020 úrodu na 104-tisícoch hektároch pôdy, čo spôsobilo škody vo výške 22,5 milióna eur. Prognózy naznačujú, že škody spôsobené suchom sa v nasledujúcich desaťročiach ešte zvýšia. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského vypočítala, že povodie Hornádu môže do konca storočia zažiť až 1 686 dní sucha. Tieto výkyvy počasia znížia poľnohospodársku produkciu a zvýšia tlak na zdražovanie potravín.
- Ako nahlásiť škodu po povodni
Ak dôjde k poškodeniu majetku, je potrebné čo najskôr kontaktovať poisťovňu. Škodu možno nahlásiť online, cez web poisťovne, telefonicky alebo cez obchodníka, ktorý poistenie uzatvoril. Systém následne automaticky upozorní klienta na ďalšie kroky.
Starší klienti často preferujú komunikáciu poštou. V takom prípade je potrebné zaslať správu o škode, v ktorej sa uvedie zoznam poškodených vecí a ich hodnota, spolu s číslom poistnej zmluvy.
Pozor! Rozsah škody je potrebné vždy zdokumentovať fotkami a až po ich zhotovení začať s odstraňovaním následkov. V opačnom prípade hrozí, že poisťovňa nemusí preplatiť všetky náklady, čo môže klientovi spôsobiť zbytočnú stratu.
