Výška zaplatenej dane z nehnuteľností závisí najmä od rozlohy bytu alebo domu. Pri takto nastavenom systéme väčšina ľudí odvedie miestnej samospráve každý rok pár desiatok eur. Vo väčšine západných krajín je hlavným kritériom cena. Obyvatelia drahších nehnuteľností zaplatia výrazne viac, bežne ide o sumy v tisícoch eur.
V talianskej ekonomike vyberajú dane z nehnuteľností samosprávy. Štát im len stanovil strop na úrovni 1,14 percenta z ceny konkrétneho pozemku, bytu alebo domu. Majiteľ bytu v cene 100-tisíc eur ročne zaplatí najviac 1 140 eur. Pri neobsadenej nehnuteľnosti majú samosprávy právo zvýšiť daň ešte o jeden percentuálny bod. V takom prípade je výsledná suma 2 140 eur.
Tlak na zavedenie podobného systému aj na Slovensku bude počas najbližších rokov narastať. Dôvodom je konsolidácia verejných financií. Ministerstvo financií len na budúci rok potrebuje ušetriť okolo 1,4 miliardy eur. V realite to môže byť nakoniec ešte viac. Dôvodom je aj tlak odborov na prudký rast platov v štátnej správe.
Slovenské dane z nehnuteľností patria k najnižším v Európskej únii. Ich podiel na celkovom HDP v roku 2022 dosiahol len 0,4 percenta. Vyjadrené v peniazoch štát vybral 460 miliónov eur. Priemer za 27-člennú Európsku úniu je na úrovni 2,1 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch išlo o 333 miliárd eur. Slovenská štátna pokladnica môže každý rok získať okolo dvoch miliárd eur zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností na priemer EÚ.
Reformu zdaňovania nehnuteľností odporúčajú každej slovenskej vláde všetky relevantné inštitúcie. Jednou z nich je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Dlhodobej kritike čelí výpočet výšky dane na základe rozlohy. „Systém daní z nehnuteľností založený na pravidelne aktualizovaných trhových hodnotách by mohol zvýšiť príjmy bez zvýšenia daňových sadzieb,“ odporúča OECD.
Slovenský realitný trh je špecifický. Výpočet dane na základe hodnoty majetku môže zasiahnuť nižšie príjmové skupiny, napríklad dôchodcov bývajúcich vo veľkých domoch, ktoré si relatívne lacno postavili ešte počas bývalého režimu. Problémy budú mať aj ľudia žijúci v priemyselne rozvinutých častiach krajiny. Práve pri nich počas posledných rokov došlo k prudkému zdražovaniu a napríklad ceny starších štvorizbových bytov v hlavnom meste sa bežne pohybujú okolo 200-tisíc eur.
Práve z obáv o negatívny zásah veľkého počtu ľudí doteraz neprišlo k zásadným zmenám v zdaňovaní nehnuteľností. Väčšina ekonómov zavedenie reformy dlhodobo podporuje. Analytici pracujúci pre štát otvorili počas druhej vlády Smeru diskusiu o vytvorení cenových máp, v ktorých mala byť presne určená hodnota nehnuteľností v konkrétnych slovenských lokalitách. Následne, na základe presne stanovenej sumy, mal prísť výpočet konkrétnej výšky dane.
Pred viac ako desiatimi rokmi otvorili diskusiu o cenových mapách ekonómovia pracujúci na ministerstve financií pod vedením Petra Kažimíra. Bývalý politik je v súčasnosti guvernér Národnej banky Slovenska, ktorej odborníci spracovali najnovšiu analýzu o výhodách reformy systému zdaňovania nehnuteľností.
„Primárne ide o dva hlavné benefity, ktoré by táto zmena mohla priniesť. Prvým je zmena daňového mixu smerom od daní z práce k majetkovým daniam a druhým zlepšenie férovosti zdanenia nehnuteľností v rámci Slovenska,“ hovorí Martin Nevický, analytik v úseku menovej politiky a bankových obchodov NBS. Ním prezentovaný názor ale nie je oficiálnym stanoviskom centrálnej banky.
Ekonómovia očakávajú, že štát získané peniaze použije na zníženie odvodového zaťaženia, čím by sa zvýšila atraktivita práce. Pri pohľade na preferencie miestnych politikov sa ale získané peniaze s veľkou pravdepodobnosťou použijú na financovanie sociálnych programov.
Analytikov dlhodobo trápi aj neférovosť systému. Človek žijúci v novom dome neďaleko hlavného mesta zaplatí na dani z nehnuteľnosti menej ako obyvateľ starého štvorizbového bytu v centre Bratislavy. Samotní ľudia to ale za problém nepovažujú, keďže v obidvoch prípadoch je daň relatívne nízka a jej skokové zvýšenie by nezvýšilo popularitu vlády u väčšiny voličov.
Ďalšie dôležité správy
