Realitná bublina spľasla, prichádza recesia súvah. Čína vstupuje na japonskú cestu

Desiatky krajín počas posledných dekád na vlastnej koži spoznali pozitívne aj negatívne následky kumulácie dlhu. Pre druhú najväčšiu ekonomiku sveta, Čínu, až do minulého roka dlh predstavoval silný rastový impulz. Problémy najzadlženejšieho developera sveta, Evergrande, však iniciovali prasknutie roky sa tvoriacej realitnej bubliny.

Čína sa ocitla na japonskej ceste, špekulujú analytici Citigroup. Súčasnú situáciu v Číne pripodobňujú k prasknutí japonskej realitnej bubliny na začiatku 90. rokov minulého storočia. Mnohé ich porovnania vychádzajú z výskumu ekonóma Richarda Kooa, ktorý prežil, analyzoval a zdokumentoval stav japonskej ekonomiky pred a po kolapse realitného trhu. Svojou teóriou prispel k tomu, aby sa Japonsko nedostalo na cestu Spojených štátov z čias veľkej depresie z 30. rokov minulého storočia.

V októbri minulého roka R. Koo prišiel pre ekonómov a investorov s nepríjemným odkazom: Čína je na tom horšie, ako bolo pred 30 rokmi Japonsko. Len niekoľko týždňov na to Peking ohlásil koniec politiky nulového covidu, čo prinieslo vlnu optimizmu z očakávaného veľkého odrazu domácej ekonomiky. Po ďalšom pol roku je zrejmé, že žiadny veľký odraz neprišiel. Dôvod je prostý – prudký nárast súvah vystriedala recesia.

Súvahová recesia

Pojem, ktorý R. Koo zaviedol do ekonomickej literatúry - súvahová recesia - sa stal dôležitým pojmom modernej ekonomickej teórie. Opisuje totiž mechanizmus, pomocou ktorého vznikajú dlhodobé a hlboké ekonomické krízy súvisiace so znižovaním dlhu. Označujú sa ako „odpákovávanie“ (z angl. de-leveraging).  

Konzultačná spoločnosť McKinsey s štúdií zhodnotila 45 takýchto udalostí po druhej svetovej vojne. 32 z nich skončilo finančnou krízou. Čím dlhšie recesia súvah trvala, tým viac rástla šanca, že sa preklopí do finančnej krízy. V priemere recesie trvali šesť až sedem rokov, a na ekonomiku mali silný negatívny vplyv, keď HDP krajín prepadlo v priemere až o štvrtinu.

Aj keď podobný proces bolo vidno v Európe, najmä v Grécku, je to Japonsko - v tom čase druhá najväčšia ekonomika sveta -, ktorá sa do procesu odpákovávania dostala pred 30 rokmi. Následky je cítiť doteraz. Podobne ako v mnohých ďalších krajinách, recesia súvah vzniká po prasknutí bubliny na realitnom trhu. Jej mechanizmus nie je komplikovaný.

Nezadlžená krajina má potenciál prudko naštartovať svoj ekonomický rast, ak sa začne zadlžovať. Novým dlhom vznikajú nové peniaze, ktoré najčastejšie smerujú na realitný trh. Následkom sú rastúce ceny nehnuteľností. A keďže trh nehnuteľností tvorí významnú časť ekonomiky, ekonomický rast sa zrýchľuje a ekonomika bohatne.

S rastúcimi cenami nehnuteľností rastie atraktivita realít a tak sa domáce subjekty čoraz viac zadlžujú. Je jedno, či sú to domácnosti v segmente rezidenčných realít alebo firmy v segmente komerčných realít. Pre obe skupiny platí, že ich súvahy rastú. Na strane aktív ich tvorí hodnota nehnuteľnosti, na strane pasív dlh, ktorým ich kúpu financujú.

Ak rast cien realít presiahne udržateľné úrovne, je len otázkou času, kedy bublina praskne a ceny klesnú. Vtedy sa ekonomika dostáva do stavu recesie súvah. Tá je charakteristická prudkým  poklesom hodnoty aktív, no hodnota pasív – dlhu – sa nezmení. Tým vzniká v súvahách diera.

Strata v súvahách sa dá riešiť iba niekoľkými spôsobmi. Buď príde štát a zasanuje ju, čo je extrémne nákladné, alebo straty znižujú subjekty tak, že začnú šetriť. Šetrenie a splácanie dlhu je najlogickejší spôsob vyrovnania sa s vysokým dlhom. Má to však odvrátenú stranu – spotrebitelia prestanú míňať a ekonomický rast prudko klesá. Miesto nových úverov prichádza ich splácanie a množstvo peňazí v ekonomike sa zmenšuje.  

Ekonomika sa dostane do deflácie, čo krízu výrazne zhorší. Napríklad v USA v 30. rokoch minulého storočia sa počas veľkej hospodárskej krízy prepadlo nominálne HDP o 45 percent. Aj keď vtedy nešlo o realitnú ale investičnú bublinu, vlády po celom svete sa naučili, čo odpákovávanie znamená. A keďže realitné bubliny nikdy nekončia dobre, problémy si zopakovalo Japonsko a zopakuje si ich aj Čína.

Podobnosť Číny a Japonska

Pamätníci si spomenú na 80. roky, kedy sa kreslili trajektórie, kedy japonská ekonomika predbehne americkú. Japonci skupovali americké firmy a nehnuteľnosti, ekonómovia a investori študovali japonský ekonomický zázrak. Ten, ako sa neskôr ukázalo, nebol až takým zázrakom. V podobnej situácii sa momentálne nachádza aj Čína.