Rastúce úroky komplikujú opravu II. piliera. Okamžite predať dlhopisy je možné len so stratou

Súčasná menšinová vláda pretláča v parlamente aj rozumné zmeny. Jednou z nich je zavedenie takzvanej predvolenej investičnej stratégie v druhom dôchodkovom pilieri. V rámci nej štát presunie majetok väčšiny sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov. Pri pohľade na čísla ide o prospešnú zmenu. Priemerné ročné výnosy dlhopisových fondov sa od ich vzniku pohybujú v rozpätí od 1,13 percenta do 1,69 percenta, zatiaľ čo indexových od 7,66 percenta do 9,77 percenta.

Investovanie do štátnych dlhopisov prináša z dlhodobého pohľadu veľmi nízke zhodnotenie. Výnosy dlhopisových fondov sú navyše oveľa nižšie ako inflácia. Od roku 2005 do konca roku 2022 sa očakáva priemerný rast cien 2,73 percenta za rok. Druhý pilier vnikol na Slovensku v roku 2005. Odvtedy je priemerný ročný výnos dlhopisových fondov len 1,34 percenta. Ide o údaj k 11. novembru 2022. Reálna hodnota peňazí investovaných v dlhopisových fondoch tak klesá.

Zato indexové fondy dokážu poraziť infláciu bez problémov. Od svojho vzniku v roku 2012 dokázali sporiteľom v priemere zhodnotiť peniaze o 9,06 percenta za rok. Opäť ide o údaj k 11. novembru 2022. Priemerné výnosy indexových fondov sú tak približne 3,5-násobne vyššie ako priemerná inflácia.

Najväčším plusom dlhopisových fondov mala byť bezpečnosť. Lenže pri súčasných výkyvoch finančných trhov majú podobné straty ako rizikovejšie indexové fondy. Konkrétne záporné výnosy v dlhopisových fondoch sa pohybujú od mínus 4,04 do mínus 10,06 percenta a indexových od mínus 8,95 percenta do mínus 9,42 percenta. V dlhopisových fondoch sú zavedené aj takzvané garancie. Lenže tie ľuďom zaručia len to, že v prípade odchodu do penzie nemôžu mať na účte menej peňazí ako naň vložili a prípadné straty musia uhradiť dôchodkové správcovské spoločnosti. Pri indexových fondoch podobná záruka nie je.

Riziko obrovský strát

Pri pohľade na výnosy je opustenie dlhopisových fondov jednoznačne rozumné. Lenže realita, ako to už býva, je vždy o niečo komplikovanejšia. Dôvodom je zvyšovanie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Tá bola ešte začiatkom leta na rovnej nule, v súčasnosti je na úrovni dvoch percent a hranicu troch môže prekročiť už na jar.

V časoch nulovej sadzby sa slovenské dlhopisy na finančných trhoch predávali za mínusové úroky. S príchodom jesene si však investori za požičanie peňazí vláde zaúčtovali až štyri percentá. Môže za to snaha centrálnych bánk bojovať proti vysokej inflácií zdražovaním pôžičiek. Cieľom je odradiť vlády od rozhadzovania peňazí. V súčasnosti sa za vyššie úroky predávajú nielen slovenské dlhopisy, ale aj cenné papiere iných európskych krajín a Spojených štátov amerických.

Z pohľadu plánovaného presunu majetku v druhom pilieri to nie je dobrá správa. Časť dôchodkových fondov má vo svojom portfóliu dlhopisy s niekoľkoročnou dobou splatnosti. Tieto cenné papiere plánovali správcovské spoločnosti držať až do doby ich splatnosti.